Podporila ho však aj koaličná Sieť. Keď ešte nebola pri moci, predseda strany Radoslav Procházka obchvat ostro kritizoval. Nazýval ho aj predraženým tunelom, na ktorom zarobia sponzori Smeru.
Jeho minister dopravy Roman Brecely by mal napriek tomu v najbližších hodinách podpísať zmluvu s víťazom tendra. Obhajuje to opatreniami, ktoré majú udržať bokom schránkové firmy.
Diaľnica D4 prepojí severnú, východnú a južnú časť bratislavského kraja. Pretne ju rýchlostná cesta R7. Tá prepojí širšie centrum Bratislavy s jej predmestiami a s obcami najmä na juhovýchode. Obe štvorpruhové cesty budú mať spolu 59 kilometrov.
Zákazku na vybudovanie, prevádzku a údržbu obchvatu získalo združenie španielskej skupiny Cintra, rakúskeho Porru a austrálskeho Macquarie Capital Group. Štát mu bude všetky náklady splácať 30 rokov, keďže tento projekt financuje ako verejno-súkromné partnerstvo. Projekt má niekoľko plusov aj mínusov. Najvýznamnejšie sú tieto:
Plusy
- Obchvat odbremení najmä východnú časť Bratislavy - Vrakuňu a Podunajské Biskupice a okolité obce smerom na Dunajskú Stredu. Ich obyvatelia by sa vďaka tomu mali o zhruba štyri roky dopraviť do práce rýchlejšie.
- Verejná súťaž na koncesionára diaľnice vyzerá byť v poriadku. Neboli v nej viditeľné náznaky manipulácie a kartelových dohôd - mala vysoký počet renomovaných uchádzačov, nikto ju nespochybnil, rezort dopravy oproti minulosti ochotnejšie poskytoval informácie.
- Nízka cena - obchvat je výrazne lacnejší, ako pripravované diaľničné PPP projekty prvej vlády Roberta Fica, najmä pre poctivejšiu súťaž a nízke úrokové sadzby.
- Keďže bratislavský obchvat zaplatia súkromníci, štátu zostane viac zdrojov na iné diaľnice v regiónoch.
- Stavebné firmy budú mať čo robiť. Vlaňajšia rekordná výstavba diaľnic postupne doznieva. Bez nových štátnych zákaziek by mohli prísť o prácu. Lepšia infraštruktúra podporí aj rozvoj iných odvetví hospodárstva.
Mínusy
- Výstavba cez PPP projekt sa nepočíta do oficiálneho dlhu, ale de facto ním je - zaťaží budúce štátne rozpočty. Treba to vnímať v kontexte rastúceho verejného dlhu. Aj v najbližších rokoch bude štát hospodáriť s deficitom.
- Pribudne áut v širšom centre Bratislavy - priláka ich lepšia prístupová cesta zo satelitov. Na niektorých križovatkách a cestách to zrejme spomalí dopravu.
- Ministerstvo zanedbáva investície do verejnej dopravy v aglomerácii Bratislavy. Z eurofondov zaplatilo nové autobusy, električky a vlaky. Chcelo by to však aj lepšiu infraštruktúru, pohodlnejšie a rýchlejšie prestupovanie, ktoré by mohlo prilákať do verejnej dopravy viac cestujúcich zo satelitných obcí. Integrácia jednotlivých typov dopravy do uceleného systému dopadla biedne.
- Obchvat je možno zbytočne veľký. Aj Inštitút finančnej politiky odporučil bližšie posúdiť menej náročnú alternatívu - že by sa najskôr stavala len rýchlocesta R7 pri Bratislave, ktorá je najviac potrebná. Význam samotného obchvatu - z Rače do Petržalky nie je až taký jednoznačný. Dopravné intenzity medzi okrajovými štvrťami sú totiž nevýrazné. Najviac áut smeruje ráno z periférie do centra a popoludní späť.
- Výhody súkromnej diaľnice minister dopravy Ján Počiatek prikrášľoval. Najmä argumentom, že štát na ňu v najbližších rokoch nenájde peniaze a súkromník môže stavať hneď. Z toho mali podľa Počiatkovej analýzy vyplývať benefity, ktoré jeho poradcovia nacenili na približne miliardu eur. Najmä vďaka nim vyšla ako výhodnejšia súkromná diaľnica. Lenže vláda tento argument sama spochybnila, keď pred voľbami našla stámilióny na rôzne sociálne balíčky typu vlaky zadarmo.
