Svetová hospodárska kríza neobchádza ani juhovýchodnú Európu a jej najväčší štát Rumunsko. Kým vlani sa táto krajina ešte pýšila rastom 7,1 percenta, tento rok zaznamenáva kvartálne prepady približne v rovnakej percentuálnej výške. Bukurešti, neschopnej pomôcť si vlastnými silami, podávajú pomocnú ruku európske a medzinárodné finančné inštitúcie. Narážajú však na rozhárané politické pomery, v ktorých minulý mesiac skolabovala vládna koalícia. Juhokarpatský balkánsky štát nemá ani prezidenta, ktorý by mohol niekoho poveriť zostavením novej vlády. Hlava štátu vzíde až z druhého kola prezidentských volieb, ktoré sa koná dnes.
Rumunsko a EÚ
Bukurešť sa ocitla v prekérnej situácii po tom, čo sa prvého októbra rozpadla vládna koalícia, keď ju opustili ministri zo Sociálnodemokratickej strany (PDS). Oficiálny dôvod vyznieva malicherne. Podľa predsedu PDS Dana Mircea Geoana odstúpili jeho stranícki kolegovia z ministerských postov na znak solidarity s Danom Nicom. Ten viedol vplyvný rezort vnútra, ktorý musel neustále odrážať sťažnosti občanov i medzinárodných finančných inštitúcií pre príliš laxný postoj ku korupcii a klientelizmu. Predseda vlády Emil Boc, ktorý je zároveň šéfom Demokratickej liberálnej strany (PD-L), odvolal D. Nica z vedenia rezortu vnútra po tom, čo sa na verejnosti začali pretriasať indície o podvodoch v blížiacich sa prezidentských voľbách.
Členstvo rumunsko-bulharského dua v EÚ je pre hospodársku súťaživosť únie vo svete prínosom. HDP na obyvateľa dosahuje v Rumunsku iba 46 percent priemeru európskej dvadsaťsedmičky a v Bulharsku ešte menej. V mixe komparatívnych výhod podnikateľského prostredia v EÚ ako celku poskytuje Rumunsko investorom presúvajúcim sa zo Západu na Východ potrebný nízkonákladový priestor. Nezanedbateľným je migračný prínos 22-miliónového Rumunska a takmer osemmiliónového Bulharska. Neutralizujú tlak v západnej Európe na zvyšovanie miezd a remitenciami plátajú diery štátnym pokladniciam v Bukurešti a Sofii. Rumunčina je románsky jazyk, ktorým hovorí 25 miliónov obyvateľov Rumunska, srbskej Vojvodiny a Moldavska. Rumunskojazyční migranti najradšej cestujú za prácou do juhoeurópskych románskych štátov Európskej únie – Talianska, Francúzska, Španielska, Portugalska – a dobre sa adaptujú.
Prínos migrácie
Vďaka otvoreným hraniciam únie sa rumunskí migranti čoraz častejšie vracajú za príležitosťami v materskej ekonomike. Tento trend sa výrazne prejavil vlani – rok po vstupe Rumunska do EÚ. Zvýšenie spätnej migrácie evidujú v Poľsku, Česku i na Slovensku už od roku 2007. Pred vlaňajším vypuknutím svetovej finančnej krízy urobila rumunská vláda náborovú kampaň medzi migrantmi v západnej Európe, aby sa vrátili domov a obsadili kvalifikované miesta. Rumunsku údajne vtedy chýbalo približne pol milióna pracovníkov najrôznejších profesií, čo začalo odrádzať zahraničných investorov.
Až kríza v západnej Európe podnietila Rumunov do návratu domov. Hoci to bolo zdanlivo prineskoro, medzi desiatkami tisícov repatriantov sa začali profilovať jednotlivci i skupiny, ktorí chcú pomáhať rumunskej ekonomike odrážať sa od dna. Cenný je spôsob, ako to chcú robiť. Na rozdiel od vlády v Bukurešti, nastavujúcej dlane k Bruselu, Frankfurtu, Washingtonu alebo k Wall Streetu, chcú revitalizovať rumunskú ekonomiku zdola nahor. Podnikateľskými nápadmi na úrovni malých a stredných firiem vytvárajúcich miestne pracovné príležitosti a nevyžadujúcich priveľké počiatočné náklady. Niekoľko tisíc zväčša mladých ľudí so skúsenosťami z práce a zo života v najvyspelejších západných ekonomikách dáva rumunskej ekonomike významný rastový potenciál. Politický establišment v Bukurešti ho však zatiaľ – na vlastnú škodu – nevyužíva. Do jeho čerpania sa ešte výraznejšie nepustili ani v iných metropolách postkomunistickej Európy.
Potenciál rastu
Kým Európa v tomto smere sníva, južná Ázia dávno koná. Na príleve podnikavých navrátilcov zo západnej Európy a z USA rozbieha súkolesia znalostnej ekonomiky India. Začínajú lokálne, v malom, ale čoraz častejšie ich zachytávajú radary domáceho i zahraničného investičného kapitálu. Stupňujúci sa dôraz na zelenú technológiu vo svetovej ekonomike otvára jedinečné príležitosti prakticky každému, podobne ako pred dvadsiatimi rokmi, keď garáže v kalifornskom Silikónovom údolí tvorili liahne nastupujúcej technologickej revolúcie.
Z tohto nadhľadu pôsobí oficiálna politická a hospodárska scéna v Rumunsku i jej komunikácia s finančnými centrami v EÚ a vo svete nemotorne a ospalo. Z novembrového prvého kola prezidentských volieb postúpil do decembrového druhého s vyše 32 percentami hlasov odstúpený prezident Traian Basescu, podporovaný liberálnymi demokratmi. Sociálny demokrat Mircea Geoana dostal o necelé percento hlasov menej. Zavážiť môže výzva tretieho v poradí, národného liberála Crina Antonescua, aby jeho stúpenci podporili M. Geoana. Rozdiel medzi ním a T. Basescom je v zásade len v navrhovanom spôsobe plnenia tvrdých podmienok Medzinárodného menového fondu, Európskej komisie a Svetovej banky. Sociálni demokrati sa prihovárajú za menej drastické, takzvané sociálne únosné metódy.
Rumunsko má dostať do konca tohto roku 1,5 miliardy eur od MMF, jednu miliardu eur od Európskej komisie a 360 miliónov eur od Svetovej banky na financovanie rozpočtového schodku. Bukurešť sa v apríli zaviazala neprekročiť pri deficite verejných financií hranicu 7,3 percenta HDP. Požiadavky MMF na budúcoročný rozpočet sú ešte prísnejšie. Schodok nesmie presiahnuť 5,9 percenta HDP. MMF odporúča vláde zostriť podmienky financovania štátnych podnikov a uľahčiť privatizáciu aspoň niektorých.
Návrat MMF
Je to klasická privatizačná a deregulačná receptúra MMF, ktorá sa zdala byť do vlaňajšieho vypuknutia svetovej finančnej a hospodárskej krízy príliš rigorózna. Najmä latinskoamerické krajiny ju po skúsenostiach z predošlých troch dekád porovnávali s chemoterapiou likvidujúcou rakovinu i pacienta. Namiesto úverov MMF siahali po zdrojoch z medzinárodných finančných trhov. Tie však globálna kríza priškrtila a MMF sa vracia do postavenia primárneho poskytovateľa záchranných alebo premosťovacích úverov. Rokovania skupiny G20 naznačujú, že úloha MMF sa v novom svetovom finančnom systéme rozšíri a posilní. Ignorovanie jeho odporúčaní si preto možno len ťažko predstaviť.
Rozpočtové reštrikcie naordinované MMF môžu roznietiť politické nepokoje. Začiatkom októbra otriasla Rumunskom vlna štrajkov štátnych zamestnancov proti zavádzaným úsporným opatreniam. Protestné demonštrácie sa opakovali aj v novembri a rizikom politickej destabilizácie sa možno bude musieť zaoberať Európska komisia. Novému rumunskému prezidentovi ani novému európskemu „prezidentovi“ (presnejšie stálemu predsedovi Európskej rady) niet čo závidieť. Rumunsko totiž nie je zďaleka jediným ťažko chorým pacientom. Na vratkých nohách stoja napríklad aj pobaltské ekonomiky, najmä lotyšská.
Autor je spolupracovník TRENDU.
Ilustračné foto - SITA/AP
