Aké cesty vedú k predčasným voľbám a zmene politickej garnitúry?

Prioritou premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) aj celého hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti je dovládnuť vo štvorkoalícii. Pridáva sa k nim aj Veronika Remišová so stranou Za ľudí. Za svojou požiadavkou si však tvrdohlavo stojí Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá nemá v záujme pokračovať vo vláde s Igorom Matovičom. Ten ale odmieta spoločné vládnutie s Richardom Sulíkom. Politický marazmus tohto leta tak nekončí a stále nie je jasné, čo bude po vypršaní ultimátneho obdobia.

„Odchody, prestupy, kupčenie s poslaneckými hlasmi, plány o menšinovej vláde s fašistami. To sú jediné veci, ktorým dnes venuje pozornosť vládna koalícia. Tak, ako sa pred rokom a pol namiesto pandémie zaoberala len sama sebou, tak dnes namiesto zdražovania rieši udržanie sa pri moci za každú cenu,“ komentoval situáciu líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini.

Jednou z možností, ako ukončiť nekonečné hádky koalície v časoch, kedy by Slováci očakávali riešenie podstatných tém, sú predčasné voľby. Túto tému čoraz častejšie spomína predseda parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina napriek tomu, že stále verí, že sa koalícia dohodne.

Predsa budú?

Líder hnutia spomenul, že v prípade odchodu ministrov z klubu SaS by oporu skôr hľadal v tzv. konzervatívnych silách. „Pre mňa je smerodajné, čo sa stane v parlamente. Pokiaľ vláda bude mať v parlamente viac ako 76 poslancov, môže pokračovať ďalej,“ povedal v diskusnej relácii V politike na TA3 B. Kollár s tým, že ak by vláda väčšinu v parlamentne stratila, lepším riešením by boli predčasné voľby.

Tie chcú podľa Smeru-SD aj občania Slovenska. Potvrdzovať to má 350-tisíc vyzbieraných podpisov na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách, o čom informoval predseda strany Robert Fico. Ústavný právnik Eduard Bárány však tvrdí, že v niektorých rozhodnutia Ústavného súdu SR má vo veci referenda pochybnosti o tom, či je táto možnosť vôbec otvorená.

Nie je to také jednoduché

Predčasné voľby slovenská legislatíva povoľuje iba v niektorých prípadoch. Ako uviedol ústavný právnik Radoslav Procházka pre Denník N, do úvahy prichádzajú tri možnosti, dôsledkom ktorých by sme sa predčasných volieb dočkali. Keď sa parlament v priebehu troch mesiacov neuznesie na vládnom návrhu zákona, s ktorým je spojené vyslovenie dôvery a prezidentka rozhodne o jeho rozpustení, keď parlament preruší svoje zasadanie na obdobie dlhšie ako štyri mesiace v jednom roku a prezidentka ho rozpustí, alebo ak parlament nie je uznášaniaschopný dlhšie ako tri mesiace a prezidentka rozhodne o tom, že ho rozpustí.

Doposiaľ však bola najschodnejšia cesta vydláždená ústavným zákonom. „Podľa momentálne platnej slovenskej právnej úpravy je potrebná trojpätinová väčšina parlamentu a právna forma ústavného zákona o skrátení volebného obdobia. To je postup, ktorým sa k tomu doteraz dospelo,“ uviedol pre TREND E. Bárány.

Druhou cestou by bola novela ústavy, ktorá by doplnila ústavu o možnosť parlamentu skrátiť svoje volebné obdobie uznesením. Či by sa išlo jedným krokom tak, ako doteraz, alebo by sa šlo druhou cestou, je iba formálno-právna otázka.

„Časovo medzi nimi nie je spomenutia hodný rozdiel. V obidvoch prípadoch sa totiž ide formou ústavného zákona. V tom prvom prípade sa to ním aj končí v druhom prípade je potrebné uznesenie parlamentu naviac. Ale pokiaľ je potrebná parlamentná väčšina, tak takéto uznesenie je prijateľné v podstate po pár hodinách,“ vysvetlil E. Bárány. Po rozhodnutí Ústavného súdu vo veci referenda sa podľa jeho názoru zdá byť čistejším postupom postup dvojkrokový.