Predavači v maloobchode, ktorí zvyknú stáť za pultmi aj v nedeľu tvoria iba 13 percent všetkých nedeľných pracovníkov. S nedeľnou prácou sa najčastejšie stretávajú zamestnanci v ubytovaní a stravovaní (70 percent z nich). Väčšiny nedeľných pracovníkov by sa preto zákaz nedeľného predaja netýkal.
Zamestnanci by bez nedeľných príplatkov zarobili o 10 percent menej. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) podiel mzdy zarobenej nedeľnou prácou v rôznych typoch maloobchodných prevádzok predstavuje 10 až 19 percent. Ako ďalej pokračuje, časť vypadnutých príjmov si zamestnanci môžu nahradiť prácou v sobotu alebo v iný neštandardný čas.
Avšak, podľa analýzy môže zaniknúť 1 700 pracovných miest, možno však predpokladať, že by si takto uvoľnená pracovná sila dokázala relatívne rýchlo nájsť alternatívne zamestnanie.
Kompenzácia nedeľných nákupov
Nedeľné zatvorenie obchodov vníma väčšina domácností ako obmedzenie. Avšak analýza ukázala, že výpadok nákupov počas sviatkov ľudia kompenzovali nákupmi pred alebo po zatvorených dňoch.
Keďže by sa zákaz týkal každej nedele, nielen 15 štátnych sviatkov ročne, ľudia by si podľa NBS lepšie zvykli a prispôsobili by svoje nákupné správanie. Ako ukazuje analýza, nedeľné nákupy sú striedmejšie. Tvoria zhruba polovicu obratu najintenzívnejších nákupných dní, ktorými sú piatok a sobota.
„V dlhom období preto očakávame, že objem spotreby by sa v dôsledku opatrenia významnejšie neznížil a ľudia by naplánovali svoje nákupy na iné dni. Krátkodobo môžeme počítať s väčšími tlačenicami v obchodoch v piatok, sobotu a pondelok,“ uvádza NBS.
Úspory pre obchodníkov
Zatvorené predajne by navyše pre väčšinu obchodov znamenali úspory na mzdových a energetických nákladoch. Avšak náklady na fixný nájom by sa nezmenili, preto by väčšie a ziskovejšie predajne mohli byť vo výhode, pričom menšie prevádzky by mohli zaznamenať stratu, čomu nasvedčujú aj skúsenosti z krajín Európy, kde je nedeľný predaj zákonom obmedzený.