Azimuth Project je blog, ktorý rieši zaujímavé reálne aj teoretické otázky a problémy zo sveta techniky, fyziky, biológie a ďalších vied. Okrem iného si zaumienil, že sa pokúsi vyčísliť hodnotu vesmíru v dolároch.
V úvode sa začína analýza skromne a odhaduje „len“ cenu našej planéty, pričom vychádza z ekosystémových služieb, teda prínosov, ktoré poskytuje príroda pre domácnosti, komunity a ekonomiku. Štúdia z roku 1997 pracuje s tým, že ekonomickú hodnotu vytvára 17 ekosystémových služieb, ktoré v priemere ohodnotila na 33 biliónov dolárov ročne. Po úprave metodiky v roku 2014 iní autori hovoria o sume až 145 biliónov dolárov ročne.
Potom pokračuje zisťovaním hodnoty ľudstva. To vychádza z analýzy istého amerického sudcu z roku 2004, ktorý sa pokúsil urobiť bilanciu nákladov a výnosov v rámci používania iónového urýchľovača RHIC. Krátko po prelome milénia tam chystali experimenty, ktoré podľa viacerých skeptikov mohli viesť k zničeniu Zeme.
V prípade, že by experiment viedol k zničeniu sveta, veľmi konzervatívne odhadol cenu jedného ľudského života na 50-tisíc dolárov. Vynásobil to počtom ľudí, ktorí v danej chvíli na Zemi žili, a tiež teoretickým počtom ľudí, ktorí by na Zemi ešte v budúcnosti mohli žiť. Dopracoval sa k sume 600 biliónov dolárov. Do úvahy nevzal žiaden iný žijúci organizmus na planéte.
Otázka, akú hodnotu má vesmír, ktorý sa vo všeobecnosti považuje za nekonečný, má v zásade jednoduchú odpoveď – nekonečnú. Aby to však nevyznelo až tak triviálne a odpoveď bola viac uspokojujúca, kalkuluje sa iba s pozorovateľnou časťou vesmíru, čomu zodpovedá približne 100 miliárd galaxií.
Vychádzajúc z predošlých čísiel od amerického sudcu a za predpokladu, že v jednej galaxii sa nachádza aspoň jeden inteligentný život, vychádza celková hodnota vesmíru na 6 x 1025, teda 60 kvadriliónov. Viac o metodike a podrobnostiach sa dočítate v blogu.
Zdroj: TASR / AP
Preč s apendixom
Villas Las Estrellas sa nachádza v Antarktíde, je to malá osada s poštou, školou a pár domami, ktorá možno pripomína typické polárne usadlosti, v skutočnosti však ide o jedno z miest na Zemi, ktoré približuje život na inej planéte.
Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo mínus 2,3 stupňa Celzia, sú týždne, keď obyvatelia nemôžu opustiť dom kvôli 40- až 50-stupňovým mrazom.
Do Villas Las Estrellas sa nezvykne často chodiť na deň či na dva, viacero ľudí tam žije mesiace, až roky. Aj práve preto je vstup do osady podmienený tým, že každý trvalejší obyvateľ musí mať vyoperované slepé črevo, lebo najbližšia chirurgia stojí stovky kilometrov ďaleko, niekde za tmavým a studeným oceánom, ktorý dokáže človeka zabiť za niekoľko minút. Viac si o mieste môžete prečítať v reportáži na BBC.
Veľrybí magnát
Kristjan Loftsson vlastní spoločnosť, ktorá je jedna z mála svojho druhu. 75-ročný Islanďan sa stále venuje komerčnému lovu veľrýb, konkrétne vráskavca myšok. Island a Nórsko sú v súčasnosti jedinými krajinami, ktoré takúto „rybačku“ umožňujú (v Japonsku to nepriamo funguje na základe povolenia na vedecký výskum).
K. Loftsson nerobí rozdiely medzi veľrybami a klasickým rybolovom a svoj biznis vníma skôr ako poľnohospodárstvo. „Ak je to udržateľné, lovíte,“ znie podľa reportáže v denníku The New York Times jeho krédo. Toto leto dostal od islandského ministerstva povolenie uloviť 238 vráskavcov. Väčšina zo spracovaného mäsa putuje do Japonska.
Či ide o neobyčajne lukratívne podnikanie, denníku neprezradil a ani sa nepodelil o žiadne oficiálne čísla. Podotkol, že vo všeobecnosti to nie je zlé. Sťažoval sa však na postupy týkajúce sa bezpečnosti potravín či skutočnosť, že po dlhej pauze bolo problém námorné spoločnosti prehovoriť, aby prevážali veľrybie mäso.
Ako zaujímavosť prezradil, že sa snaží vyvinúť veľrybí prášok, ktorým by mohli ľudia posypať jedlo ako náhradu za nedostatok železa.
Zdroj: TASR / AP
Prášky na prácu
Limitless (Všemocný) zachytáva príbeh spočiatku neúspešného a zúfalého spisovateľa, ktorý je bez peňazí a bez vyhliadky na lepšiu budúcnosť. Potom ho zoznámia s novými tabletkami, ktoré mu pomôžu koncentrovať sa do takej miery, že sa postupne stane géniom, slávnym, bohatým a „dokonalým“ človekom.
Je to film, ktorý zverejnili pred pár rokmi a ktorý ste pravdepodobne aj videli. Okrem iného poukazuje na problém s inteligentnými stimulantmi a ich bezbrehou konzumáciou s cieľom dosiahnuť v živote viac aj za cenu poškodeného zdravia.
Britský portál BBC v článku rozoberá, do akej miery sa v súčasnosti tieto mozgové vylepšováky využívajú. Jeden nedávny prieskum zahŕňajúci desiatky tisíc ľudí ukázal, že povzbudzujúce látky v práci sú populárne medzi 30 percentami Američanov. Látky ako piracetam či metamfetamín vo veľkom hltajú ľudia vo vysoko konkurenčnom prostredí.
Grafy, grafy, grafy...
Ak milujete štatistické znázorňovanie údajov, nemali by ste vynechať pravidelný seriál Graf týždňa. V rámci neho náš kolega Michal Lehuta pravidelne upozorňuje na ekonomické, sociálne či ekologické zmeny v spoločnosti, ktoré sa dajú zachytiť do kriviek, bodov a osí, často doplnené krátkym komentárom či nápadom na zlepšenie.
Skutoční fanúšikovia grafov nemenej ocenia nasledujúce video, ktoré zachytáva viac ako 2 600 grafov American Economic Review z obdobia medzi rokmi 1911 až 2017. Vydržíte to sledovať takmer šesť minút?
Rusko cez objektív
S rozlohou vyše 17 miliónov štvorcových kilometrov a búrlivou históriou ponúka Rusko bohatú škálu rozmanitých architektonicko-prírodných scenérií. V krajine postavili nespočetné množstvo domov, tovární, kostolov, dedín, vojenských základní, imperiálnych palácov, zrubov, kresťanských katedrál, masívnych betónových konštrukcií z čias sovietskej éry či banských táborov.
Už niekoľko rokov fotografi cestujú po Rusku a hľadajú zaujímavé miesta duchov, opustené a polorozpadnuté fabriky, továrne a zničené skvosty, ktoré by zvečnili prostredníctvom objektívov. Pozrite si úchvatnú fotogalériu, ktorú zostavil magazín The Atlantic.
Prečítajte si aj staršie vydania seriálu Záložky na víkend
