Po štyroch rokoch sa Ivan Mikloš vracia do kresla ministra financií. O tom, kam až je schopný zájsť, napríklad pri zvyšovaní daní, aby zvrátil trend narastajúceho dlhu, hovorí opatrne. No aj z náznakov je zrejmé, že správu verejných financií a dohľad nad ňou čakajú zmeny. Niektoré z nich budú revolučné.
Často ste hovorili, ako treba zmeniť školstvo, vzdelávanie a nastaviť podmienky pre vzdelanostnú ekonomiku. Až to vyzeralo, že rátate s postom ministra školstva. A nakoniec ste zasa na financiách.
Ja a post ministra školstva, to bola špekulácia. Možno to vzniklo preto, že mám k tejto agende naozaj blízko. Koniec koncov, prišiel som pred rokmi s programom Minerva, cítili sme, že treba byť v tomto smere aktívni, ak chceme byť úspešnou krajinou.
Ešte pre minulými voľbami ste často rozprávali o tom, ako treba nastaviť eurofondy pre vedu a vzdelávanie...
Zámer orientovať sa viac na znalostnú ekonomiku tam, samozrejme, bol. Na tom sa nič nemení, akurát pri koaličnej vláde treba zámery prispôsobovať koaličnej realite. Ale máme to v portfóliu medzi našimi ministerstvami v rámci strany. To je tiež dôkaz, že to považujeme za dôležité.
Zdroj: strauch
Čiže túto oblasť bude riešiť Eugen Jurcyza?
To ešte nie je isté, chcel by som si udržať istú angažovanosť v oblasti znalostnej spoločnosti. To nie je len o školstve, je to širšia záležitosť. Inovácie, vzdelanie, podnikateľské prostredie, informatizácia...
Do tej sa s veľkou chuťou chcel pustiť aj váš predchodca Ján Počiatek, nakoniec to zostalo pri súbojoch rôznych skupín o zákazky. Čo sa dá robiť s informatizáciou v štátnej správe?
To je ťažký oriešok. Za 20 rokov sa na to vyplytvalo veľa peňazí bez zásadného výsledku a informatizácia je tiež veľkým zdrojom korupcie. Chceli by sme spraviť čo najviac, ale nemôžeme mať ambíciu robiť všetko, potom nespravíme nič. Prioritou bude ozdravenie verejných financií a dlhodobo udržateľné verejné financie, vrátane záruk, aby nová vláda nemohla rozhádzať všetko, ako sa to stalo vo Ficovej vláde. Ako druhú prioritnú oblasť vidím reformu odvodov a daní, zjednotenie výberu, ak sa to bude dať, zavedenie odvodového bonusu. Tretia téma je vedomostná a znalostná spoločnosť. To budú zásadné priority. Pokiaľ ide o Počiatkove zámery, stav, v akom zanechávajú krajinu hovorí, aké boli ich skutočné zámery.
Čo si máme predstaviť pod termínom konsolidácia verejných financií? Aký prístup a v akom časovom horizonte?
Časový horizont z hľadiska zámerov, ktoré máme, je štvorročný, keďže sme boli zvolení na štvorročné obdobie. Zotrvačnosť vo verejných financiách je obrovská, zdedili sme veľa mín, takže za toto obdobie chceme zmeniť vývoj vo verejných financiách a otočiť ho. Samozrejme, isté opatrenie by sme chceli nastaviť tak, aby platili aj po nás. No my máme štyri roky. Najťažšie bude konsolidovať verejné financie a zároveň nezvyšovať daňové a odvodové zaťaženie, čo je náš cieľ.
To znie, ako keby o štyri roky mal byť vyrovnaný rozpočet...
To by som si netrúfol povedať, a preto sme to ani takto nezapísali. To je, samozrejme, chiméra, čo hlása Ján Počiatek, že prijali záväzok mať vyrovnaný rozpočet do roku 2013. Ale tá zmena bude zásadná a považujem tiež za dôležité, že budú prijaté mechanizmy, aby sa takto pokračovalo do budúcnosti bez ohľadu na to, aká tu bude vláda.
Hovoríte napríklad o zákonoch či fiškálnej rade?
Pokúsime sa navrhnúť ústavný zákon, opozícia hovorí, že je za sprísnenie pravidiel, takže by to mohla podporiť. Načrtneme aj na vláde nezávislý malý orgán, napríklad fiškálnu radu, ktorá by kontrolovala a znižovala riziko klamania a kamuflovania vo verejných financiách, ako to táto vláda robila napríklad pri pôžičke Cargu. Dozrel čas, aby sme my aj iné krajiny mali takúto inštitúciu podobne, ako je nezávislá Národná banka. Samozrejme, bude to treba zladiť s celoeurópskymi opatreniami, či už v rámci eurozóny alebo únie, tlak bude silnieť. Osobne nie som prívržencom, aby sa posilňovali kompetencie komisie, napríklad aby schvaľovala národné rozpočty. To považujem za absurdné a neakceptovateľné. Skôr by sa mi páčil tlak na sprísňovanie národných legislatív. To považujem za jedinú možnú cestu, prípadne aj vytvorenie negatívnej motivácie, podmieňovanie čerpania eurofondov rozpočtovou disciplínou.
Na akých hodnotách bude verejný dlh a deficit hospodárenia o štyri roky?
Čísla vám nebudem hovoriť, to ste asi ani nečakali. Pri verejnom dlhu považujem za dôležité, že by sa v žiadnom prípade nemalo prekročiť maastrichtských 60 percent HDP. Dnešná realita je v dôsledku skrytých záväzkov evidentne niekde úplne inde ako deklarovaných 40 percent. Pohybujeme sa okolo 50 percent. Asi sa nedá predpokladať, že ten nárast sa dá zastaviť hneď, najmä vo väzbe na daňové a odvodové prognózy na tento a budúci rok. Zásadné je otočiť trend k poklesu a položiť základy, aby pokles bol garantovaný aj po ďalších voľbách. Čo sa týka deficitu, tento rok to vyzerá na sedem percent. Považujem za nereálne ísť o štyri roky na nulu, ale považujem za reálne ísť na hodnoty pod dve percentá. Ale opäť, dôležité je, aby boli zabezpečené mechanizmy, aby pokles deficitu pokračoval a aby bolo hospodárenie dlhodobo vyrovnané.
Zdroj: strauch
Predpokladáme, že už máte predstavu aj o konkrétnych opatreniach na tento rok.
Samozrejme, ale hovoriť o nich nebudem. Aj keby som mal úplnú analýzu stavu, tak by som o tom nehovoril, pretože by to mohlo ohroziť priechodnosť opatrení. Najskôr musíme diskutovať v koalícii. Ale teraz nemáme ani tie podrobné analýzy. Z časového hľadiska je možné dosiahnuť pomerné dobré efekty na strane výdavkov, ale nie na strane príjmov. Chceme urobiť opatrenia, aby sa ekonomika naštartovala a v priebehu roka-dvoch priniesla vyššie príjmy.
Spomínali ste zákonné či ústavné pravidlá na hospodárenie s verejnými financiami, ktoré chcete zaviesť. Prečo by to malo nezodpovednú vlády motivovať k zodpovednejšiemu prístupu? Pravidiel tu máme veľa aj teraz a zdá sa, že nebol problém ich porušovať.
Nikdy nebudú pravidlá najdôležitejšie. Vždy je dôležitejšia vôľa a zodpovednosť vlády, ale je to ťažšie, ak sú pravidlá striktné. No pravidlami chceme posunúť spoločenské vedomie a zvýšiť citlivosť na rozhadzovanie. Je to proces, uvedomujeme si, že jedným zákonom a inštitúciou sa problém nevyrieši. Nikdy sa nekončiaci proces medzi zodpovednými a nezodpovednými politikmi.
Bude mať teda fiškálna rada právo veta? Alebo z nej bude len poradný orgán?
Je to technická otázka v tom zmysle, že o týchto veciach ešte budeme diskutovať. Ale je tu silná vôľa, aby to bolo čo najsilnejšie. Nik z tých štyroch strán nechce robiť niečo, aby sme kamuflovali. A sme si vedomí aj rizík, kam to dospeje, keď príde nezodpovedná vláda.
Inštitúcia bez možnosti trestať je slabá.
Ja som nepovedal, že nebude trest. Ale na niektoré veci dnes neviem odpovedať. Viem, že pri zásadnej zmene bude treba pristúpiť aj k zmene ústavy, a pritom treba vychádzať z politickej reality.
Keď ste začínali konsolidovať rozpočet v roku 2002, deficit bol sedem percent HDP a za štyri roky ste ho znížili pod tri percentá. Teraz máte tiež sedempercentný deficit. V čom bude teraz konsolidácia iná ako predtým?
Bude to ťažšie, ako to bolo predtým. Podstatný rozdiel je v tom, že vtedy bola svetová ekonomika v takej konjunktúre, aká sa už nedá čakať, že sa zopakuje. A v tej situácii sme mali vďaka reformám aj integrácii komparatívne výhody. Vedeli sme profitovať z toho boomu. Teraz to bude omnoho ťažšie. Aj preto bude potrebné robiť ďalšie zmeny, ktoré by Slovensko pozitívne zviditeľnili, najmä z hľadiska podnikateľského prostredia.
Je tu ešte priestor na nejaké veľké prílevy investícií?
Je. Situácia je síce celkovo zložitá, ale to neznamená, že malá krajina s piatimi miliónmi obyvateľov nemôže profitovať z toho, že ponúkne atraktívne prostredie. Len to, samozrejme, vyžaduje opačnú politiku, než je tá, ktorá sa tu robila doteraz.
Čo hovorí proti tomu, aby sa na Slovensku robila konsolidácia tak výrazne a tak razantne ako v Estónsku?
Hovorí proti tomu to, že sme tu štyri roky mali vládu, ktorá plytvala, kradla a rozhádzala miliardy eur. V Estónsku je kontinuita zodpovedných vlád a aj počas krízy – čo najlepšie ilustruje nekompetentnosť Ficovej vlády – estónska vláda konala, reštrukturalizovala výdavky, šetrila, zlepšovala podnikateľské prostredie, konsolidovala verejné financie, investovala do vzdelania, informatizácie a tak ďalej. Aj my sme mohli byť ďalej, keby sme za tie štyri roky nevyplytvali peniaze a energiu, nezhoršovali podnikateľské prostredie, keby sa nezvyšovala korupcia. Tu nejde len o peniaze, ktoré mohli byť použité racionálne a rozkradli sa. Tu ide aj o vzorce správania, ktoré sa nielen vytvárajú, ale aj posilňujú. Čiže v tom je zásadný rozdiel: Estónsko nemalo Fica.
Zdroj: strauch
Dá sa očakávať nejaké selektívne škrtanie výdavkov alebo sa pôjde plošne o isté percento...
Platí tá istá odpoveď, ktorú som povedal predtým.
Pýtame sa na váš odborný názor...
Môžete sa pýtať akýmkoľvek spôsobom, trvám na tom, čo som vám už povedal.
Estónci dosť razantne znižovali mzdy úradníkov. Dá sa aj u nás očakávať skresávanie platov vo verejnej správe?
Viď odpoveď predtým. Vysvetľoval som vám dôvod, prečo na takéto otázky neodpovedám.
Pýtame sa na názor ekonóma Mikloša, či je reálne to očakávať.
Pýtate sa toho, kto bude, zdá sa, ministrom financií v koaličnej vláde, kde tieto otázky budú jedny z najcitlivejších. Majú evidentne politický rozmer, a preto je dohoda najskôr vo vnútri koalície kľúčovým predpokladom toho, aby sa dalo urobiť, čo urobiť treba. Čiže ja neodpovedám preto, že by som nemal vlastný názor, ale preto, že chcem, aby bolo možné vykonať to, čo táto krajina potrebuje.
Viete si predstaviť, že ak sa za rok ukáže, že tá konsolidácia nenapreduje želaným tempom, že by sa robili zásahy do daňového systému?
Tak neuvažujem. Chceme to urobiť tak, aby to bolo úspešné, aby naše opatrenia boli dostatočné. Aby sa vytvorili podmienky na vysoký a udržateľný rast ekonomiky, a tým aj zamestnanosti. V tomto zmysle sa dá povedať jediné: že miera účinnosti opatrení bude veľmi dôležitá. Pretože urobiť niečo na začiatku polovičato znamená takmer isto neúspech. To je môj pohľad na vec.
Viete si predstaviť, že by sa rozpočtovanie stransparentnilo zrušením Environmentálneho fondu, Recyklačného fondu...
Je to v tézach. Čo sa dalo presadiť, sme presadili. Presadili sme zrušenie Recyklačného fondu, i keď to nebolo ľahké. Ostatné asi v tomto volebnom období nepresadíme.
Ako si predstavujete do budúcnosti vzťah medzi centrálnym rozpočtom a rozpočtami samospráv? Aby nebolo treba pri náhlych výpadkoch robiť ad hoc bail-outy...
Chceme sprísniť pravidlá zadlžovania samospráv a konkretizovať a sprísniť pravidlá pri defaulte obcí. Ale čo sa týka dnešnej situácie, tá je taká zlá, že si vyžaduje súčinnosť so štátnym rozpočtom, lebo niektoré obce by si nedokázali zabezpečiť úplne základné funkcie. To však neznamená, že celú konsolidáciu má niesť na pleciach štát. Musí tam byť istá spoluzodpovednosť. To sa týka aktuálnej akútnej situácie.
Pokiaľ ide o dlhodobejší vzťah?
Rozpočtovú decentralizáciu sme robili my za druhej Dzurindovej vlády. Pamätám si tú diskusiu so Združením miest a obcí Slovenska. Ponúkli sme im podiel vybratej dane z príjmu s prognózami jej budúceho výberu. Povedali dobre, no chceli garanciu, že v prípade výpadku daňových príjmov im štát rozdiel doplatí. Ja som súhlasil, ale s tým, že ak naopak bude výber nad očakávania dobrý, tak štátny rozpočet si to nechá. S tým nesúhlasili. Štyri roky tu bola situácia, keď sa vyberalo veľa a obce si to brali. Dnes sme v opačnej situácii a už kričia, že chcú. Nehovorím, že dnešná pomoc je nelegitímna, takú krízu nikto nepredvídal. No bude potrebné diskutovať aj o doladení pravidiel do budúcnosti, aby boli rovnovážne. Nielen pomáhať, keď je zle, ale prípadne aj negarantovať všetko, keď je dobre. Dá sa uvažovať napríklad o tom, že v dobrých časoch by sa z prebytkov vytváral nejaký rezervný fond na krytie prípadných problémov.
Zdroj: strauch
Poďme na odvodový bonus. Zdá sa, že v prvej fáze sa urobia prípravné kroky, na ktorých je zhoda: zjednotenie výberu daní a odvodov, zavedenie superhrubej mzdy a podobne. Vzhľadom na zavedenie samotného bonusu boli dané isté podmienky – aby to bolo fiškálne neutrálne a aby neostali bokom najzraniteľnejšie sociálne skupiny. Mali by ste nejaké ďalšie podmienky?
Nie. Tie podmienky som do programových téz naformuloval ja. Pôvodne sme mali v tézach napísané, že chceme urobiť zásadnú reformu odvodov a že zvážime možné zavedenie odvodového bonusu. Je to analógia toho, čo sa dialo v prípade rovnej dane – tam sme na začiatku tiež napísali, že ju zvážime ako spôsob realizácie predstáv v daňovej oblasti. Podobné to bolo aj tu. Po desaťhodinovej programovej diskusii sme to ešte zosilnili: napísali sme, že zavedieme odvodový bonus, no za spomínaných dvoch predpokladov. Treba zanalyzovať aj také veci, do akej miery možno reálne očakávať, že ľudia si budú môcť alebo chcieť uzavrieť komerčné poistenie pre prípad nezamestnanosti. Tak ako pri rovnej dani – tam som tiež na začiatku povedal, že je to dobrý koncept, no bez dôsledných analýz by som do toho nešiel.
Keď analýzy dopadnú priaznivo a zistíte, že odvodový bonus je realizovateľný?
Ak by sa to zaviedlo, a ak sa teda podarí úzke miesta vysvetliť, potom by to mohol byť podobný impulz pre ekonomiku, ako bola rovná daň.
Mohlo by byť nepochopenie verejnosti alebo akási opatrnosť dôvodom na to, aby sa to v tomto volebnom období nezaviedlo?
Raz som si od jednej sociologičky vypočul, že od nás bolo veľmi nezodpovedné a že sme dokonca nemali legitimitu zaviesť rovnú daň, pretože s ňou nesúhlasili všetci. To je, samozrejme, absurdné. Otázka legitimity je predsa vyriešená voľbami a tým, aká väčšinová koalícia sa zostavila. Táto koalícia sa zhodla na niečom, čo, mimochodom, bolo v programoch všetkých strán. Odvodový bonus bol síce len v programe jednej strany, ale zásadné zjednodušenie odvodového systému či zjednotenie výberu dane a odvodov bolo v programoch všetkých strán. To, že takéto veci sú vždy spojené s istými politickými rizikami, je druhá vec. Ale týmto sme si už raz prešli a ukázalo sa, že krajine to pomohlo. Nakoniec, myslím si, že ani nám to politicky neuškodilo. Ukážte mi stranu, ktorá robila podobné zásadné reformy a znovu je najsilnejšou stranou vo vláde. Dnes je pritom vzhľadom na celkovú svetovú ekonomickú situáciu ešte väčšia potreba pokračovať s reformami, ako bola predtým.
Čo sa týka daní – dá sa očakávať, že konsolidácia by sa zaobišla bez zvyšovania niektorých sadzieb, napríklad DPH? Alebo bude dostatočné škrtanie výnimiek?
Na to neviem odpovedať. Viete, že aj škrtanie výnimiek je vlastne zvyšovanie daní. Aj preto sme to naformulovali tak, ako sme to naformulovali. Ja si nemyslím, že teraz v žiadnom prípade nepohneme žiadnou sadzbou dane. Keď sme tam napísali záväzok na štvorročné obdobie, že nechceme zvyšovať daňové a odvodové zaťaženie, myslelo sa tým predovšetkým nezvyšovanie podielu daní a odvodov na výkone ekonomiky – alebo, ak chcete, daňová kvóta II. Aby na konci volebného obdobia nebola vyššia ako v čase preberania vlády.
Čiže takýto konkrétny záväzok.
Áno. Ale je to záväzok, ktorý v rámci štyroch rokov umožňuje aj zvyšovať niektoré dane, ale ak bude HDP rásť rýchlejšie, daňová kvóta sa môže znížiť. Čím, samozrejme, nehovorím, že ideme zvyšovať dane. Len chcem povedať, že miera informácií, ktoré sme mali, nám neumožňovala konkrétnejšie záväzky. A ani by to nebolo rozumné, lebo my nechceme raz a navždy ten systém zafixovať. Napríklad zrušenie výnimiek môže fakticky zvýšiť daňové zaťaženie, ale zlepší a stransparentní to systém.
Hoci ste sa v ostatných rokoch nepohybovali na ministerstve financií, zrejme máte nejaké signály, ako to tam vyzerá. Je to niečo, čo budete musieť riešiť?
Dovolím si povedať, že ministerstvo financií je stále najlepšie fungujúcim ministerstvom, odkedy sme ho v rokoch 2002 až 2006 reštrukturalizovali, robili audity a získali obidva stupne európskeho certifikátu kvality riadenia EFQM. Mnoho ľudí tam ostalo pracovať ešte z našich čias a nedošlo k nejakej zásadnej reorganizácii, takže situácia tam je relatívne lepšia ako na iných ministerstvách. Ale o niečo sa zhoršila. Dostávam informácie, že poprijímali veľmi veľa ľudí, že v mnohých oblastiach už rezort minul celoročný rozpočet, že bola veľká netransparentnosť, že sa aj po voľbách podpisujú zmluvy. Takže bude potrebné urobiť veľmi rýchlu analýzu stavu, v akom rezort je, a urobiť potrebné zmeny.
Ekonomika začala opäť rásť, ale nezamestnanosť neklesá. Kým sa prejaví odvodový bonus, zdravšie verejné financie, boj proti korupcii a netransparentnosti, prejde pár rokov...
Žiadny zázračný recept na počkanie nevymyslíme. Treba sa jednoducho sústrediť na to, aby sme otočili to, čo sa tu štyri roky menilo k horšiemu. Ale nič neprinesie okamžité zázračné výsledky.
Smerujeme k tomu, či mienite otvárať Zákonník práce ako jednu z prvých vecí.
Vecí, ktoré sa budú musieť riešiť, je veľmi veľa – určite aj Zákonník práce. Keď som v prvom kvartáli 2009, keď prepukla kríza, chodil aj s Mikulášom Dzurindom po podnikoch, bolo to zaujímavé. Jedna z tém, o ktorej sme si mohli byť istí, že ju otvoria všetci, bol Zákonník práce a odvody ako prekážka udržania pracovných miest alebo tvorby nových.
Foto – Maňo Štrauch
