Ak v Smere existuje pud sebazáchovy, Robertov sa pokúsia upratať čo najskôr

Obava je to viac ako oprávnená. Nikto príčetný nemôže pri takto rozdaných kartách veriť, že s novou vládou, ktorej tváre sa zväčša nezmenili, prídu kroky, ktoré od podlahy zmenia systém vládnutia. A nebodaj ešte ohrozia tých, ktorí ho z dvoch najsilnejších pozícií v štáte jednu celú dekádu kreovali. Lenže v Smere vedia, kam v tejto chvíli najmä pre chyby R. Fica a R. Kaliňáka, má strana namierené. Žiadny piedestál to nie je.

Napätie od prvých dní

Aj to bol dôvod, prečo ponuku vziať premiérsku stoličku dostali minulý týždeň ľudia, ktorí prezentujú prívetivejšiu a škandálmi neovenčenú časť strany. Okrem P. Pellegriniho to bol ešte Peter Kažimír. Dlhoročný minister financií, ktorý navonok toho veľa nenarozpráva, ale vnútri strany patrí k najvplyvnejším ľuďom. Nie je to tak, že R. Fico s R. Kaliňákom urobili konkurz a vybrali si toho slabšieho, lepšieho manipulovateľnejšieho.

Je dlhodobo známe, že P. Kažimír sa pripravuje na svoj odchod z politiky. Ak by sa dnes stal premiérom, automaticky by vzal na seba zodpovednosť a z toho plynúce očakávania straníkov aj voličov. V praxi by tak musel prehodnotiť svoj dlhoročný exit plán, o ktorom sa hovorí už od volieb v roku 2016. K takémuto prehodnoteniu z jeho strany nedošlo, napokon, stať sa premiérom nikdy nebola jeho ambícia.

Naopak, z vnútra strany Smer vychádzajú jasné signály, že P. Pellegrini to robiť chce. Dnes ešte nie je taký silný a skúsený ako P. Kažimír, ale na veci, ako robiť politiku, sa dívajú podobne. Chcieť je pritom základným predpokladom na to, aby sa svojej funkcie zhostil poriadne. R. Fico bez ohľadu na to, že stranícky je mu ako podpredsedovi strany formálne šéfom, tejto emócií veľmi dobre rozumie. Predseda vlády na Slovensku je najmocnejší muž krajiny. Čím dlhšie ním P. Pellegrini bude, tým viac bude R. Fico strácať svoj vplyv. Niežeby sám nechcel utiecť už dávnejšie, ale nemal to byť odchod potupný.

Dnes sa teda v Smere bijú dve