Grécka vláda robí všetko možné, len nie to, čo je nutne potrebné. Pred referendom svojim občanom sľubovala, že ak odmietnu podmienky veriteľov, dohodu budú mať na stole do 48 hodín. Bývalý minister financií Janis Varoufakis dokonca sľúbil, že deal dohodne do 24 hodín.
Deadline „do 48 hodín“ uplynul včera večer. Sľuby ostali nenaplnené s pachuťou populizmu.
Grécka vláda pod vedením nového ministra financií Euklidisa Tsakalotosa (J. Varoufakis medzitým podal demisiu) nedokázal vyplodiť žiadny zmysluplný návrh, ktorým by ulahodil veriteľom. Na rokovanie si niesol len pár poznámok, ktoré si akoby ručne naškrabal na notes v hoteli. Nemecký denník Süddeutsche Zeitung napísal, že návrh bol len kópiou návrhu, ktorý už Gréci prezentovali minulý týždeň.
Po čom túžia Gréci ...
S presvedčením silného mandátu po referende nezabudli pripomenúť, čo chcú. Gréckym bankám dojde hotovosť do dvoch dní (v stredu alebo štvrtok v noci), preto Gréci požiadali o navýšenie núdzových úverov ELA, ktorými banky napĺňajú bankomaty. Bez týchto úverov sú Gréci „nahratí“.
ECB požiadavke na vyššie finančné injekcie nevyhovela. Jedným z dôvodov je, že ECB pomáha likviditou len solventným bankám, ktoré majú dočasné problémy, ale o gréckych bankách to platí len s ironickým úškrnom.
Navyše, už pred referendom ECB Grékov varovala, že do nich bude nalievať peniaze len vtedy, keď sa s veriteľmi dohodnú. Nedohodli, dokonca sa neunúvali vypracovať rozumný návrh. ECB preto včera vydala stanovisko, kde žiadosť o nové peniaze nepriamo posúdila ako využívanie. „Poskytovanie ELA za príliš veľkorysých podmienok by mohlo zvýšiť riziko morálneho hazardu na strane finančných inštitúcií alebo zodpovedných úradov," píše sa v dokumente.
Čo sa týka bánk, grécka vláda ľuďom pred referendom sľúbila, že ich otvorí v utorok. To sa samozrejme nestalo, pretože grécka vláda je expertom na populizmus. Včera musel minister pre reformy štátnej správy Giorgos Katrougalos priznať, že banky nebude možné otvoriť „z technického hľadiska“ ani do konca tohto týždňa.
Už dnes, napriek pomoci od ECB, sú v situácii, keď sú v eurozóne len formálne, ale z praktického hľadiska sú mimo nej. Ide o situáciu podobnú Cypru v kríze v roku 2013. Podobne ako oni boli (a stále sú) síce v menovej únii, ale mali problém sa k vlastnej mene nielen dostať, ale aj s ňou manipulovať, vyberať ju a dokonca platiť.
Trvalý euroval čaká
Grécka vláda sa na včerajšie rokovanie „vyflákla“. Vyhrala nakoniec snaha veriteľov udržať Grécko v eurozóne za každú cenu. Veritelia dali gréckej vláde posledné ultimátum.
S Gréckom vyjednali neformálny plán, ktorý vyzerá asi takto: Gréci požiadajú eurozónu, aby im poskytla preklenovací úver na tri až štyri mesiace vo výške siedmich miliárd eur, aby mohli splatiť dlh 3,5 miliardy eur voči ECB 20. júla.
S veriteľmi sa dohodli, že Grécko na revanš akceptuje návrh reforiem, ktorý bol aktuálny tesne pred referendom, s ktorým prišiel premiér Alexis Tsipras prosíkať veriteľov. Tento návrh je akýmsi umierneným kompromisom, kde Gréci prisľúbili ústupky. Má ísť o krátkodobé reformy ako úprava daní a rozpočtu a zároveň dlhodobé reformy ako dôchodkový systém a trh práce.
Ak je to pravda, A. Tsipras to bude len ťažko zdôvodňovať radikálnejšiemu krídlu Syrizy, ktoré bojuje za odchod z eurozóny. Ústupok sa bude ťažko vysvetľovať aj 61 percentám Grékov, ktorí v nedeľu jasali, že porazili eurozónu.
Prekleňovací úver bude po technickej stránke súčasťou tretieho balíka pomoci z trvalého eurovalu (ESM), o ktorý Gréci požiadajú dnes (v stredu).
Ústupky musí grécka vláda formálne predložiť najneskôr v piatok do 8:30 (resp. štvrtok večer), aby návrh posúdila Európska komisia, ECB aj MMF. „Najneskôr vo štvrtok budeme potrebovať návrh gréckej vlády na tretí záchranný program pod ESM. Situácia sa o dosť zhoršila,“ povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Dodala, že eurozóna rešpektuje grécke referendum, ale „máme povinnosť rešpektovať celú eurozónu, nielen jednu členskú krajinu“.
Ak návrhy gréckej vlády, ktorá sa po referende v možnostiach ústupkov zabarikádovala, nejakým zázrakom veritelia a zároveň aj radikálna časť Syrizy akceptujú, tretí balík pomoci by mohla Európska únia odklepnúť na summite v nedeľu. Na tento summit (premiér Robert Fico o ňom hovorí ako o good bye party) majú priletieť lídri celej Európskej únie nielen eurozóny (teda aj Česko, Poľsko či Maďarsko, ktoré eurom neplatia). „Situácia je kritická, nemôžeme vylúčiť ani čierny scenár, musíme diskutovať o dôsledkoch pre celú Európsku úniu, vrátane humanitárnej pomoci,“ povedal prezident Európskej únie Donald Tusk.
Referendum bolo úplne zbytočné a nevyriešilo nič. Grékom dalo presne dva dni falošnú nádej, ale včera na summite sa rozpľasla na múre veriteľov. „Varoval som Grécko, že Nie grécku vyjednávaciu pozíciu oslabí. Tento večer to bolo dobre vidieť,“ doplnil prezident Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Dodal, že Európska komisia sa pripravila na všetko: "Máme detailný scenár pre Grexit". Týmto výrokom naznačil, že dohoda je skôr v snoch oboch strán ako realita. A. Tsiprasa majú veritelia plné zuby a po tom, čo predviedol pred referendom, stratil poslednú štipku dôvery veriteľov. Rovnako aj voči voličom jeho sľuby vyfučali do vzduchu a je len otázka času, kedy stratí politickú kredibilitu aj v Aténach: banky sú zatvorené, dohoda stále nikde a krajina (ak chce ostať v eurozóne) bude musieť ignorovať referendum a prijať reformy a škrty.
Čo sa stane, ak ani v nedeľu k dohode nedôjde?
Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi ubezpečil predstaviteľa eurozóny, že urobí všetko potrebné, aby udržala grécke banky nad vodou do nedele, kedy by mala byť na summite vypracovaná dohoda o ďalšej pomoci Grécku. Ale čo potom?
Banky vyschnú a nebudú mať hotovosť. Ľudia si nebudú môcť vyberať peniaze. Tlač nových bankoviek si vyžaduje mesiace roboty: analýza počtu bankoviek, navrhnutie novej meny, začlenenie prvkov proti falšovaniu a samotné vytlačenie. Vytlačenie tisíc bankoviek môže stáť 25 až 100 eur. Takže ak by Grécko chcelo vytlačiť 50 nových bankoviek na osobu, čo je priemer v bežnej ekonomike, stáli by krajinu nové bankovky 13,8 milióna až 55 miliónov eur.
Krajina pravdepodobne bude musieť z praktického hľadiska zaviesť paralelnú menu, čím by oddialila tlač novej meny (drachmy). Faktúry, výplaty štátnych zamestnancov a dôchodcov by vyplácala v dlhopisoch (dlžobných úpisoch). Ide o akési papieriky, na ktoré by sa dali prekonvertovať napríklad časť úspor v bankách. Otázna je akceptácia v ekonomike, preto by šlo skôr o krátkodobé riešenie.
Dlžobné úpisy by neboli určite v hodnote k euru 1:1, ale ich majitelia by sa museli zmieriť s výrazným znehodnotením a štát by občanom prikázal, aby ich akceptoval pri platbách napríklad za verejné služby. Ide stále len o teoretický model, ktorý bol v roku 2001 vyskúšaný v Argentíne a o osem rokov neskôr pri bankrote v Kalifornii.