Južná Kórea sa snaží stať väčším hráčom na poli medzinárodného predaja zbraní. Podľa najnovšieho vývoja situácie sa zdá, že môže uspieť, keďže krajine sa podarilo uzavrieť niekoľkomiliardové zbrojárske dohody so štátmi v Európe.
Podľa Politica to však v americkom zbrojárskom priemysle spôsobuje nervozitu.
Poľská objednávka
Európske vlády sa snažia znovu naplniť svoje sklady vojenskej techniky, ktoré v posledných mesiacoch dostali zabrať a sú takmer vyčerpané. Európa totiž väčšinu svojich tankov, zbraní či munície poslala v rámci vojenskej pomoci na Ukrajinu.
Východoeurópske krajiny sa zvyčajne so žiadosťou o nové zbrane obracajú na Spojené štáty, no čoraz viac rozmýšľajú o nákupe z Južnej Kórey, keďže tá im sľubuje rýchlejšie a lacnejšie dodávky. V priebehu posledných troch mesiacov teda došlo k podpísanou niekoľkých zmlúv na tanky, bojové lietadlá či raketomety.
Juhokórejské zbrojárske firmy pôsobia v Európe už dlho. Niekoľkým krajinám tu predávajú húfnice a malé zbrane. Zmluvy, ktoré spolu tieto dve strany uzavreli, však blednú v porovnaní so zmluvou v hodnote 5,86-miliardy , ktorú s Južnou Kóreou v júli podpísala poľská vláda.
Bojové tanky K2 Black Panther a húfnice K9 by mala Južná Kórea podľa tejto zmluvy začať do Poľska dodávať koncom tohto roka, salvové raketomety Čchonmu zas budúci rok. Varšave sa podľa Politica zrejme nechcelo roky čakať na prvú várku amerických salvových raketometov HIMARS.
Podľa pôvodného plánu malo Poľsko záujem kúpiť od Spojených štátov 500 kusov týchto raketometov, no nakoniec sa rozhodlo inak. „Pre obmedzenú priemyselnú kapacitu nebude možné, aby k dodaniu vybavenia došlo v požadovanom časovom rámci. Preto sme začali rokovať s Južnou Kóreou – našim osvedčeným partnerom,“ vysvetlil poľský minister obrany Mariusz Blaszczak.
Spojené štáty šípia konkurenciu
Rozsah poľských objednávok a juhokórejský prísľub rýchleho dodania upútali pozornosť Spojených štátov.
Tamojší priemysel sa obáva, že Poľsko je len začiatok a pridajú sa k nemu ďalšie európske krajiny, tvrdí zdroj spolupracujúci s niekoľkými americkými zbrojárskymi firmami. O schopnosti Južnej Kórey dodať objednané vybavenie rýchlo však pochybuje.
„Ide o čisto marketingový ťah,“ dodal zdroj s tým, že začať s dodávaním od budúceho roka je veľmi ambicióznym plánom, ktorý nebude ľahké počas nasledujúcich rokov dodržať, keďže Južnej Kórei sa nepodarilo dokázať, že vybavenie bude vedieť dodať tak rýchlo ako sľubuje.
Druhý zdroj z prostredia amerického zbrojárskeho priemyslu je znepokojený ešte menej, pretože Spojené štáty a európske krajiny sa môžu pochváliť niekoľkými dlhotrvajúcimi vzájomnými vzťahmi, ktoré konkurencia pravdepodobne nenaruší.
Ambiciózny boj o prvú štvorku
Ambície Južnej Kórey sú tak veľké, že nad nimi nemožno len tak mávnuť rukou.
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v auguste prezradil, že jeho cieľom je dostať krajinu medzi prvých štyroch najväčších svetových dodávateľov zbraní. V rámci svojej snahy ju teda v oblasti uzatvárania zbrojárskych zmlúv čaká boj so Spojenými štátmi, Ruskom a Francúzskom.
Južná Kórea je v súčasnosti ôsmym najväčším vývozcom zbraní a vybavenia, a to ešte zrejme môže počítať s ďalšími európskymi objednávkami.