Skládkovanie predstavuje významný náklad pre celú spoločnosť. Skládkový plyn obsahuje rôzne toxické a agresívne plyny. Vznikajúci metán a oxid uhličitý zasa prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.

Napriek izolačným bariéram hrozia pre opotrebovanie materiálu priesaky a môže tak prísť k znečisteniu podzemných i povrchových vôd. Podobne ako tento rok v Trnave na skládkach často vznikajú požiare, ktoré môžu kontaminovať ovzdušie.

Priveľa odpadu na skládkach

Až dve tretiny odpadu zo slovenských domácností nenájdu opätovné využitie a skončia na skládkach. Bohužiaľ, z legálnych možností je to na Slovensku stále najlacnejšie. V recyklácii sme na chvoste a zaostávame aj za našimi susedmi. Väčšie množstvo opätovne spracovaných odpadov by pritom pomohlo nielen životnému prostrediu, ale aj ekonomike.

Keďže skládkovanie má negatívne dosahy na životné prostredie, ale aj na zdravie, vlády sa snažia od neho odradiť extra zdanením. Takáto daň existuje aj na Slovensku. Volá sa poplatok za uloženie odpadu a jeho výška je druhá najnižšia v EÚ. Za tonu komunálneho odpadu sa poväčšine pripláca smiešnych päť eur. Vo väčšine európskych krajín sa však tento poplatok pohybuje od 20 po 100 eur.

V Česku je napríklad poplatok už dlhé roky 20 eur a minulý rok ministerstvo neúspešne navrhlo jeho štvornásobný rast. Škótsko od tohto roku navrhlo a zvýšilo poplatok až na 134 eur, čím sa stalo pravdepodobne európskym rekordérom.

Skládkovanie odpadu nemôže byť na Slovensku najlacnejšia možnosť. Keď chceme na skládky posielať menej odpadu, musíme ich jednoducho výrazne zdražiť.

Argument o vyšších nákladoch neobstojí. Pri zvýšení triedenia môžu byť celkové náklady nižšie. Ak občania vytriedia viac, klesnú náklady aj obci. Financie, ktorými doteraz obec dotovala odpad, budú môcť putovať na lavičky, školy, opravu ciest alebo nižšie poplatky za odpad pre občanov.

Ak by priemerná štvorčlenná rodina z Bardejova poctivo vytriedila papier, sklo, plasty, kovy aj bioodpad, jej terajšie ročné náklady by mohli aj pri raste poplatkov, ako navrhuje MŽP, klesnúť zo 108 na približne 44 eur za rok. Tak by to aspoň bolo, ak by sa neplatilo paušálne, ale podľa vyprodukovaného množstva odpadu.

Drahšie skládky pomôžu viac triediť

Samotné zvýšenie poplatkov však nestačí. Výška poplatku za odpad nemôže byť pre občanov paušálna, ale musí sa odvíjať od skutočne vyprodukovaného alebo vytriedeného množstva. Či už približne podľa veľkosti a počtu nádob ako v Bratislave, alebo presným vážením vytriedeného odpadu ako v mnohých obciach v Českej republike. Potom aj štvorčlenná rodina z Bardejova má motiváciu triediť a môže ušetriť.

Treba tiež počítať s tým, že zvýšené náklady môžu niektorých ľudí motivovať zbavovať sa odpadu nelegálne. Musíme preto zintenzívniť boj proti čiernym skládkam a vinníkov trestať.

Na zlepšenie mnohých oblastí životného prostredia musí prejsť mnoho rokov až desaťročí. Pri odpadoch sa nám núka šanca vidieť výsledky už v priebehu dvoch či troch rokov po aplikovaní nových opatrení. Nenechajme si ju ujsť.

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky pri ministerstve životného prostredia