Vediete vývoj technológií vo viacerých priemyselných projektoch. Kde sú momentálne najviditeľnejšie technologické inovácie?
Najväčšie inovácie v posledných dekádach pochádzajú z meraní, bez ohľadu na konkrétne odvetvie priemyslu. V priemysle 4.0 digitalizujete celý hodnotový reťazec, pričom digitalizácia znamená, že musíte celý tento proces odmerať. Z týchto dát môžete dostať najcennejšie informácie a následne sa podľa nich rozhodovať. Je to významný trend v mnohých priemyselných odvetviach, ale aj v každodennom živote.
Vaše senzory sa využívajú aj v automobilovom priemysle, ktorý čelí dramatickým zmenám, ako je napríklad autonómne riadenie. Ako sa tieto trendy dotýkajú vášho podnikania?
Ako som už povedal, Priemysel 4.0 je megatrendom a využíva aj naše systémy. Sme súčasťou aj autonómneho riadenia. Budúcnosť mobility vyžaduje ešte viac meraní, tak ako autonómna doprava potrebuje komplexnejšiu infraštruktúru. Ale zaujímavým faktorom je politická perspektíva.
Čo máte na mysli?
Hovorím o Číne, ktorá sa sústreďuje na elektrické autá, pretože nemá takú silnú historickú väzbu na spaľovacie motory ako Európa. Ak sa veľké trhy ako Čína rozhodnú prejsť iba na autá s elektrickým pohonom v horizonte piatich rokov, je to úplne iná situácia, ako keby táto zmena prichádzala plynule v priebehu dvadsiatich rokov. To by malo obrovský dopad najmä na Európu, kde tradičné spaľovacie motory dominujú. Myslím si však, že v Európe máme dobrú štartovaciu pozíciu vďaka silnému inžinierskemu zázemiu, know-how, technológiám a schopnosti rýchlo sa prispôsobiť trendom.
Čínu tradične vnímame, že len napodobňuje. Podľa vašich slov to však už nemusí byť pravda. Zmenilo sa to?
Posledných dvadsať rokov to tak bolo, ale dnes to už nie je pravda, keďže napredujú aj v špičkových technológiách. Čína je po Nemecku naším druhým najväčším trhom. Ich životná úroveň stúpa, a to ide ruka v ruke s dopytom po high-end produktoch a technológiách. Životné náklady v Šanghaji sú napríklad porovnateľné s tými v Zürichu, Paríži alebo Mníchove. Na ich zníženie využije Čína najnovšie technológie založené na Priemysle 4.0. Európa môže s Čínou súperiť len vďaka inováciám, ľudským zdrojom a vzdelaniu.
Pred piatimi rokmi otvoril Kistler na Slovensku softvérové vývojové centrum. Je dobre známym faktom, že Slovensko začína zápasiť s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Ako tento problém riešite?
Keď sme sa rozhodli otvoriť vývojové centrum v Bratislave, jednou z našich kľúčových požiadaviek bolo mať dostatočný počet talentovaných ľudí s vysokou kvalifikáciou v softvérovom vývoji. A toto je, najmä v posledných mesiacoch, značne ťažké. Konkurencia sa rýchlo vyvíja, čo je výborné pre uchádzačov o prácu, ale pre firmy je to komplikácia. Naším zámerom je otvárať každý mesiac nové pozície, čo je v súčasnosti zložité. Na druhej strane to, že čoraz viac spoločností tu potrebuje schopných softvérových expertov, je pre Slovensko a Bratislavu dobrá správa.
Slovensko je v produkcii áut v prepočte na obyvateľa automobilovou veľmocou. Myslíte, že Priemysel 4.0 bude mať na toto priemyselné odvetvie negatívny dopad?
Nie. Priemysel 4.0 vytvára, najmä v Európe, viac zamestnaneckých príležitostí. Je to otázka efektivity a kvality. Ak viete byť pri dosiahnutí vyššej kvality efektívnejší a zároveň znížiť výrobné chyby, môžete udržiavať aj nižšie výrobné náklady. Napríklad Kistler má svoje výrobné kapacity stále vo Švajčiarsku, čo nie je práve krajina s nízkymi nákladmi. Jedinou cestou je investovať do inovácií, vytvoriť tak tlak na posúvanie hraníc a vytvárať novú hodnotu pre zákazníkov, ktorí sú za to ochotní zaplatiť. To je perspektívou aj pre Slovensko.
