Nadšenci z FIIT cez víkend usporiadali Hackathon #AllforJan. Išlo o stretnutie programátorov, ktorého cieľom bolo pomôcť novinárom a v spolupráci s nimi vytvoriť softvér na zjednodušenie kontroly čerpania poľnohospodárskych dotácií z Európskej únie.
Systém čerpania agrodotácií je natoľko komplikovaný, že len odborník dokáže zistiť, kto a na akú pôdu čerpá peniaze z Bruselu. Hoci pôda je na Slovensku roky rozdelená na katastrálne územia a parcely, dotačný systém pod gesciou Pôdohospodárskej platobnej agentúry používa iný systém rozdelenia pôdy. Ten používa vlastné názvy lokalít a nerešpektuje tradičné hranice parciel a katastrálnych území.
Hackathon AllforJan prišlo podporiť asi 50 ľudí z IT sféry. Zdroj: FIIT STU
Neprehľadný systém zužuje počet ľudí, ktorí dokážu dotačný systém využiť a najmä komplikuje možnosť kontroly pridelených dotácií. Výsledkom bolo napríklad to, že firma bývalej poslankyne Smeru-SD Ľubice Roškovej čerpala z balíka pol miliardy eur na agrodotácie peniaze aj na cudzie pozemky či na pôdu, ktorá sa nedala obrábať.
Agrodotácie boli témou, ktorej sa pred smrťou venoval investigatívny novinár Ján Kuciak a prišiel pritom na prepojenie talianskej mafie na ľudí blízkych expremiérovi Robertovi Ficovi.
„Povedali sme si, že okrem osobnej účasti na pochodoch môžeme pomôcť aj tým, čo dokážeme ako programátori. Videli sme, čomu sa novinári venujú, že štát zverejňuje informácie vo forme, ktorá nie je dostatočná na kontrolu použitia financií, a že ako ajťáci dokážeme zjednodušiť túto kontrolu,“ vysvetľuje Peter Pištek, prodekan FIIT, ktorý patrí k organizátorom hackathonu.
Hackathon #AllforJan sa stal na Facebooku virálom. V piatok sa na fakulte zišlo vyše päťdesiat programátorov a IT špecialistov, ktorí ponúkli svoje zručnosti na pomoc novinárom.
Priamo na mieste sa rozdelili do ôsmich tímov a počas víkendu vytvorili softvérové nástroje, vďaka ktorým možno jednoduchšie vyhľadávať informácie v štátnych databázach.
Napríklad zistiť, ktorá firma dostáva aké dotácie, na aké veľké pozemky, či ktorým firmám polia pribúdali a na koho úkor. Softvér tiež umožňuje zistiť, aké dotácie dostávajú firmy napríklad v pomere k počtu zamestnancov či celkovým tržbám.
Programátori pri spracúvaní dát a tvorbe aplikácií zistili, že niektoré subjekty zarábali len na dotáciách a iné príjmy z hospodárskej činnosti nemali. Iné zase nemali takmer žiadnych zamestnancov napriek tomu, že obrábali obrovské plochy pôdy.
Otvorený systém sa ťažšie zneužíva
Peter Pištek, prodekan Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave hovorí o hackathone #AllforJan
Spoluorganizátor hackathonu AllforJan a prodekan Fakulty informatiky a informačných technológií STU Peter Pištek. Zdroj: FIIT STU
Prečo ste usporiadali Hackathon AllforJan?
Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nás na fakulte hlboko zasiahla. Vnímali sme, čím Slovensko po tejto tragédii žije a chceli sme byť toho súčasťou, zmeniť spoločnosť, krajinu k lepšiemu.
Súhlasím s tým, čo zaznieva počas pochodov na tribúnach, že ľudia majú začať zmenu od seba, že každý môže pomôcť už tým, že bude kvalitne robiť to, čo vie. Chodíme aj na pochody, ale ako ajťáci dokážeme ponúknuť aj niečo viac.
Videli sme, čomu sa novinári venujú, že štát zverejňuje informácie vo forme, ktorá nie je dostatočne použiteľná na kontrolu rozdelenia a použitia financií a tým v podstate bráni efektívnej kontrole. Dokážeme pomôcť zjednodušiť túto kontrolu. A chceme pomôcť.
Takto mohli ajťáci pomôcť už pred desiatimi rokmi. Prečo teraz?
Na našej fakulte v minulosti vznikla sociálna sieť naviazaná na dáta Obchodného registra Foaf.sk, kde je vidieť, kto je s kým obchodne prepojený. Naši absolventi pracovali tiež na systémoch Otvorené súdy a Otvorené zmluvy a vlani sme hostili hackathon, na ktorom participovali aj novinári a mal pomôcť práve ich práci pri kontrole štátu.
Spomeniem tiež spoluprácu s iniciatívou Slovensko.digital, ktorá sa snaží obmedziť plytvanie s peniazmi na digitalizáciu štátnej správy alebo spoluprácu s Alianciou Fair-play, ktorá organizuje podobné hackathony ako je tento.
V západných krajinách bývajú takéto podujatia na univerzitách, univerzity aktívne participujú na rozvoji spoločnosti a riešení jej problémov. Na Slovensku to zatiaľ nie je celkom zvykom, ale my to vnímame to ako jednu z úloh fakulty – prispievať k rozvoju spoločnosti nielen vzdelávaním, ale aj inými spôsobmi.
Čo konkrétne malo byť výsledkom hackathonu?
Začal by som tým, čo nie je cieľom hackathonu. Cieľom nie je niekoho z niečoho obviniť. Je však zjavné, že na Slovensku zlyhávajú niektoré procesy. A tu sa môžeme inšpirovať napríklad Švajčiarskom – tam sa osvedčilo, že nie je najdôležitejšie trestať vinníkov za zneužitie procesov a pravidiel, ale opraviť procesy a pravidlá tak, aby nedochádzalo k ich opätovnému zneužitiu v budúcnosti.
Pretože ak len niekoho potrestáte, ale nezmeníte systém, onedlho prídu ďalší, ktorí ho budú chcieť zneužiť. V tomto prípade sme si vybrali oblasť, ktorej sa venoval zavraždený novinár Ján Kuciak. Našim cieľom je stransparentniť prideľovanie agrodotácií, upraviť systém tak, aby bolo možné jednoduchšie kontrolovať kto a za čo dostal platby.
Ľudia sú menej náchylní zneužívať systém ak vedia, že množstvo iných ľudí si môže jeho fungovanie a dodržiavanie pravidiel jednoducho skontrolovať.
Koľko ľudí sa prihlásilo?
Prihlásilo sa približne 55 ľudí.
Sú to všetko študenti?
Skoro nikto z prihlásených nie je študent. Všetko sú to IT profesionáli, zväčša bývalí absolventi našej fakulty, špičkoví odborníci, ktorí chodia do práce a majú rodiny, ale napriek tomu si našli čas a strávia tu celý víkend a budú sa snažiť posunúť Slovensko ďalej.
Koľko je zhruba hodinový plat týchto ľudí ?
Absolventi našej fakulty majú dva roky po škole v priemere 1800 eur. Toto sú už skúsení profesionáli, takže to môže byť odhadom dvadsať až sto eur za hodinu.
Nie ste sklamaní, že prišlo málo študentov?
Študentov je menej, ale to je pochopiteľné, pretože kým sa človek naučí dosť na to, aby vedel aktívne pomôcť, chvíľu to trvá. Tým pádom sa hackathon týka skôr študentov, ktorí končia diplomové práce. No včera sme pripravili workshop pre študentov nižších ročníkov, ktorí chcú niečo zmeniť, ale nevedia ako. Učili sme ich ako aplikovať svoje doterajšie vedomosti a zručnosti na prácu so štátnymi dátami a podobne.
Čo vy?
Klasicky chodíme do roboty, plus sme si pridali takúto maličkosť.
S akými dátami pracovali účastníci hackathonu?
Primárne sme sa zamerali na údaje Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Máme tu napríklad všetky podané žiadosti, schválené dotácie či mapy.
Cieľom je prepojiť často neprehľadné dáta rôznych formátov a z rôznych databáz tak, aby to dokázal použiť ktokoľvek. Laik, človek, ktorý chce zistiť, či za jeho domom niekto berie dotáciu na jeho pozemok.
Ďalším veľkým datasetom sú napríklad dáta o všetkých vedeckých projektoch Agentúry pre podporu vedy a výskumu či iných projektoch, ktoré získali návratnú alebo nenávratnú podporu z verejných financií.
Ak by sa tento hackathon uskutočnil pred rokom, mohol niečo zmeniť na tragédii, ktorá sa stala?
To neviem. No platí taká zásada, že človek je v bezpečí, ak nebezpečnú informáciu, ktorú vie, buď nevie nikto iný alebo ju vedia všetci. Asi by to znížilo riziko toho, čo sa stalo.
