Nerovnosť sa tu meria takzvaným Giniho koeficientom, pričom nula v ňom hovorí o absolútnej rovnosti a jednotka o absolútnej nerovnosti. Ako vidno, bez existencie štátu by príjmová nerovnosť v bohatých krajinách dosahovala hodnoty niekde medzi 0,4 až 0,6. Pre prirovnanie: najvyššiu príjmovú nerovnosť na svete (po štátnom prerozdeľovaní) podľa štatistík Svetovej banky vykazuje Juhoafrická republika s hodnotou 0,634.
Sociálny štát vo vyspelých krajinách nerovnosti do veľkej miery znižuje. A to viac systémom progresívneho zdanenia, vrátane odvodov, ako prostredníctvom dávok či dôchodkov. Po redistribúcii dosahujú hodnoty Giniho koeficientu v krajinách OECD od 0,25 do 0,40. A to ešte analýza nepočíta vplyv výdavkov na vzdelávanie, ktoré vyrovnáva šance mladých ľudí na trhu práce, či na takzvané aktívne politiky trhu práce, ktoré pomáhajú nezamestnaným. Napríklad s rekvalifikáciou.
Zdaňovanie zmierňuje nerovnosť viac ako štátne transfery Zdroj: Peterson Institute for International Economics
Z grafu tiež vidno, že miera znižovania nerovností až tak nesúvisí s veľkosťou štátu, ktorá sa vyjadruje ako objem verejných príjmov a výdavkov na HDP. Príkladom je Írsko, ktoré v roku 2014 (čo sú zdrojové údaje pre graf) na verejných výdavkoch prerozdeľovalo len 38 percent HDP (priemer v EÚ je 47 percent). No príjmovú nerovnosť tým znižovalo najviac zo všetkých uvedených krajín (žltá a červená časť stĺpcov na grafe).
Zaujímavosťou grafu je Švajčiarsko, ktoré podľa neho sociálnymi výdavkami nerovnosť neznižuje vôbec. Tento vplyv je podľa vstupných dát dokonca mierne záporný. Môže to teoreticky vysvetlovať napríklad zásluhovosť v sociálnom poistení, ktorá výšku dávok odvodzuje od pôvodných príjmov. A nemá tak reálny prerozdeľovací efekt.
Najmenej progresívne zdaňovanie zo všetkých uvedených krajín majú Spojené štáty, čo prispieva aj k ich najvyššej príjmovej nerovnosti po daniach a štátnych transferoch. Chudobnejším Američanom a Američankám nemá pomôcť ani aktuálna daňová reforma prezidenta Donalda Trumpa, ktorá má dane znížiť najmä lepšie zarábajúcim.
Slovensko úspešne prerozdeľuje
Pomerne efektívne v znižovaní nerovností je aj Slovensko. V krajine pod Tatrami sa v nedávnej minulosti v rámci revízie výdavkov na sociálny systém diskutovalo aj o obmedzení sociálnych dávok pre lepšie zarábajúce rodiny. Napríklad prídavkov na deti. Uvažovalo sa tiež o ďalšom znížení odvodov pre nízkopríjmové skupiny, ktoré od roku 2014 nemusia platiť časť zdravotných odvodov. Obe možnosti by síce zvýšili progresivitu daňovo-odvodového systému, teda prerozdeľovací vplyv verejných financií, ale zároveň by znížili podiel verejných príjmov či výdavkov na HDP.
Pekným príkladom takéhoto vplyvu je aj takzvaná negatívna daň z príjmu, kde chudobní neplatia priame dane vôbec, ale naopak ešte dostávajú niečo k svojmu zárobku navyše ako formu dávok. Takýto sociálny štát účtovne neprerozdeľuje toľko, ako ten, ktorý najprv všetkých silno zdaní a až potom tieto výnosy prerozdelí.
Na Slovensku takýto systém propaguje Richard Sulík pod názvom odvodový bonus, avšak jeho navrhované nastavenie by pomohlo oveľa viac ľuďom s vysokými príjmami ako chudobným.
