Keď mal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v marci príhovor v talianskom parlamente, počet prázdnych miest bol badateľný. Približne jeden z troch poslancov sa ho nezúčastnil. Tieto absencie boli jasným znakom toho, že aj po invázii na Ukrajinu má Kremeľ v Taliansku stále priateľov, píše Politico.
Draghi ťahá Taliansko smerom k NATO
Zatiaľ čo Taliansko sa v minulosti javilo ako slabý článok EÚ – dokonca aj po invázii na Krym v roku 2014 hralo kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o vyjadrovanie odporu k prísnejším sankciám EÚ voči Rusku – tón, ktorý udáva Draghiho administratíva, signalizuje výrazný posun.
Vo svojom prvom príhovore v parlamente silne zdôraznil podporu aliancii NATO a po februárovej invázii na Ukrajinu rýchlo zosúladil svoju pozíciu s NATO a sankciami EÚ. Taliansko nezaváhalo a na Ukrajinu poslalo zbrane, zabavilo oligarchom majetky a Draghi vyzval ostatné krajiny EÚ, aby konali podobne rýchlo. Draghi patrí medzi najväčších podporovateľov členstva Ukrajiny v EÚ.
No zatiaľ čo sa tento predstaviteľ výkonnej moci pevne orientuje smerom k NATO, výzvou bude udržať vládnuce koaličné strany na uzde, ak vojna a inflácia budú naďalej ovplyvňovať hospodársku obnovu. Strany sa prepínajú do volebného módu a ceny energií sú aj naďalej vysoké.
V podpore Ukrajiny nie sú jednotní
Aj keď sa talianska rusofília často pripisuje sile komunistickej strany a úzkym vzťahom s Moskvou po druhej svetovej vojne, populisti naprieč politickým spektrom sa pri Putinovi cítia pohodlne. V parlamente v Ríme je vskutku celkom slušný blok pravičiarov a ľavičiarov, ktorí konzistentne odporujú posielaniu zbraní na Ukrajinu a plánom vlády na zvýšenie vojenských výdavkov, čím vo vládnucej koalícii Maria Draghiho vytvárajú napätie.
Zatiaľ čo lídri hlavných politických strán všetci odsúdili inváziu, podpora Ukrajiny medzi rádovými politikmi je sporadickejšia, najmä v rámci populistického Hnutia piatich hviezd a krajne pravicovej Ligy. Obe hnutia majú proruské zoskupenia.
Títo členovia sa rôznymi spôsobmi odvolávali na pacifizmus s cieľom vyhnúť sa podpore Ukrajiny zbraňami, vinu za inváziu pripisovali rozširovaniu NATO a tvrdili, že sú to Rusi v separatistických regiónoch, kto trpí.
Stáročia spolupráce
Priateľstvo medzi Ruskom a Talianskom má hlboké korene. Sú založené na stáročiach kultúrnej, politickej a hospodárskej výmeny. Spisovatelia, akými sú Nikolaj Gogoľ a Maxim Gorkij, žili v Taliansku, zatiaľ čo Taliani navrhli paláce v Petrohrade.
Silné hospodárske väzby siahajú až do čias ZSSR. Rusko je pre Taliansko aj naďalej významným vývozným trhom, najmä v oblasti strojov a luxusného tovaru.
Od konca studenej vojny – a na opačnom konci politického spektra – si Rusko vytvorilo úzke vzťahy s talianskymi pravicovými stranami. Začiatkom 21. storočia sa bývalý premiér Silvio Berlusconi s Putinom spriatelil aj v osobnom živote. Spojili ich hospodárske záujmy a Berlusconi po ruskom prezidentovi dokonca pomenoval jednu z postelí v svojom dome. Berlusconi takisto v roku 2002 zorganizoval podpísanie zmluvy o spolupráci medzi NATO a Ruskom, ktorej cieľom bolo obnoviť postsovietske vzťahy.
Krajná pravica má k Putinovi najbližšie
V tom čase Rusko nebolo vnímané ako nepriateľ Západu.
Keď krajne pravicoví euroskeptici v Taliansku získali podporu, niektorí verejne obdivovali Putinov rozhodný a autoritársky štýl riadenia. Vidia v ňom model pre svoj odpor k migrácii, pre svoju podporu kresťanským hodnotám a takisto v ňom vidia svojho spojenca, pokiaľ ide o podkopávanie EÚ.
Liga sa stala stranou, ktorá ma k Putinovi najbližšie. Ich regionálna vláda v Benátsku uznala Krym po jeho anektovaní v roku 2014 a jej líder Matteo Salvini otrocky vyjadroval Putinovi svoj obdiv.
Priestor pre dezinformácie
Politici nie sú jediní, kto obraňuje Rusko. Približne 12 percent bežných Talianov si myslí, že ruská invázia je opodstatnená. Vyplynulo to z prieskumu pre spoločnosť SWG, pričom medzi pravicovými voličmi sa tento údaj vyšplhal až na 36 percent.
Od začiatku invázie sa v talianskych diskusných reláciách objavilo niekoľko hostí, ktorí vinu za inváziu pripisovali Západu. Alessandro Orsini, univerzitný profesor a odborník na bezpečnosť, rozdelil Taliansko, keď mu zrušili zmluvu po tom, čo v štátnej televízii povedal, že by sa Západ mal uistiť, že Putin túto vojnu vyhrá, aby sme sa vyhli riziku použitia atómových bômb.
Ivan Scalfarotto, zástupca ministra vnútra a poslanec za stranu Italia Viva, kritizoval to, že propagandistickým pohľadom sa pripisuje rovnaká váha. „Každý má právo vyjadriť svoj pohľad, no ja by som sa s Ku Klux Klanom nerozprával,“ povedal. „Ak niekto podhodnocuje vojnu, tak to nie je správne. Ak niekto popiera realitu, tak šíri dezinformácie,“ dodal Scalfarotto.