Aj my máme strach. Štát nerieši problémy ambulantných lekárov, tvrdí šéf lekárskej asociácie

V rozhovore sa dozviete:

• Ako koronakríza ovplyvňuje ambulantnú sféru
• Prečo sú mnohí lekári na hrane svojich možností
• Ako ministerstvo zdravotníctva nekomunikuje
• Ako si majú ochranné pomôcky zabezpečovať lekári sami
• Prečo telemedicína nie je rýchlym riešením

Aká veľká je vaša lekárska asociácia?

Zastupujeme okolo tri a pol tisíca poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti: všeobecných lekárov pre dospelých, primárnych pediatrov, gynekológov, špecialistov, zdravotné služby, psychológov, logopédov či agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Takže kompletné spektrum lekárov. Sme najväčšia aj najpestrejšia organizácia lekárov na Slovensku.

Ako hodnotíte postoj vlády v čase koronakrízy k vám?

Ak chcem byť veľmi mierumilovný, tak poviem, že po stránke koordinácie našej práce a starostlivosti o všeobecných lekárov vidím absolútny nezáujem o ambulantnú sféru.

Vidíte tu rozdiel medzi postojom súčasnej a predošlej vlády?

Boli sme na okraji záujmu aj pri predchádzajúcich vládach. Vždycky sa tu riešila hlavne ústavná zdravotná starostlivosť. No vnímam ako veľmi negatívne, že táto vláda sa ani nesnaží s nami komunikovať.

Ako covid zmenil vyšetrovanie pacientov?

Snažíme sa využívať dostupnú telemedicínu. To znamená, že v prvom rade je tu telefón, elektronický recept, prípadne prezeranie spätných nálezov. Takže využívame všetky možnosti, ktoré nám momentálne elektronické zdravotníctvo na Slovensku ponúka. Ale potrebujeme aj fyzický kontakt s pacientom. Nehovoriac o tom, že vnímame potrebu fyzického kontaktu aj zo strany pacientov.

Ako vnímajú ťažkú situáciu lekári?

Treba si povedať, že aj naši lekári majú strach. Možno mali väčší strach v prvej vlne pandémie, keď sme to nemali odskúšané. Nevedeli sme, čo to je, ako to chodí. Videli sme iba zábery zo zahraničia, ktoré boli drastické. Takže netreba sa čudovať, že ani naši lekári, ktorých veková štruktúra je okolo 60 – 65 rokov, sa snažili chrániť.

Znamená to, že ste počas prvej vlny pracovali menej?

Keď sme dostali za úlohu čo najviac pacientov vybavovať cez telefón, tak sme túto situáciu zvládli na výbornú. Podľa nášho prieskumu na malej vzorke 54 poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti, tí počas pandémie pracovali o 80 dní viacej ako za predchádzajúce obdobie.

Momentálne je situácia aká? Opäť sa objavujú obavy, že by sa mohlo ohroziť nielen všeobecné zdravie, ale aj zdravie našich lekárov?

Máme príklady, keď lekári neskončili iba pri bežnom ochorení Covid-19, ale boli tam aj zápaly pľúc a ťažké stavy. Takýto poskytovateľ je vyradený z prevádzky, a tým pádom neposkytuje ambulantnú zdravotnú starostlivosť, čím ohrozuje aj svoju ekonomiku.

Viete to vysvetliť bližšie?

Nie sme fakultné nemocnice. Nie sme „naše nemocnice" spadajúce pod rezort zdravotníctva, a tým pádom si nemôžeme vytvoriť dlh. Ja by som bol veľmi rád, keby sme nemuseli uhradiť sociálne odvody. Keby lekár nemusel zaplatiť za nájom, elektriku či subdodávateľom. Keby bol spravený generálny pardon za platby do Sociálnej poisťovne. Lekár je ale odkázaný len sám na seba.

To znamená, že apelujete na pomoc od štátu?

Skutočne potrebujeme pomoc od štátu. Nejde len o to zabezpečiť našu existenciu, ide najmä o zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre našich pacientov.

Počas prvej vlny vám štát dal paušálne platby bez ohľadu na vaše výkony...

Ako špecializovaná ambulantná starostlivosť sme dostali paušálne úhrady 75 percent. Situácia bola ústretová v prvej vlne, ale teraz sme v druhej vlne a situácia sa rapídne zhoršuje. Naše úspory sa v mnohých prípadoch minuli. Poskytovatelia nemajú z čoho uhradiť jednak zdravotné pomôcky, ktoré si potrebujú kúpiť, a jednak zabezpečiť chod ambulancie. Určite potrebujeme výraznú pomoc, aby sa situácia napravila a zrovnal sa hendikep špecializovaných ambulancií.

Naopak, zazneli hlasy, že by ste mali nahradiť lekárov v nemocnici. Čo si o tom myslíte?

Po prvé, veková štruktúra našich lekárov je horšia ako lekárov v nemocnici. Po druhé, akonáhle sa zlikviduje primárna zdravotná starostlivosť, v nemocniciach nebudeme mať len covidových pacientov. To, čo zvládne ambulantný sektor, to by nezvládla potom nemocničná sieť, ktorá by bola doplnená o ambulantnú sféru. To by bol absolútny kolaps celého zdravotníctva.

Podľa toho, čo viem, tak všetky ochranné pomôcky či rýchlotesty si musia lekári zabezpečovať sami. Prečo je to tak?

Áno, túto otázku kladiem aj ja. Prieskum, ktorý sme si robili medzi našimi poskytovateľmi, hovoril, že iba v necelom jednom percente boli spokojní s tým, koľko ochranných prostriedkov dostali. V tejto situácii sa nachádzajú aj nemocnice, doslova všetky zdravotnícke zariadenia, že nemajú dostatok ochranných prostriedkov. Všetko si zabezpečujeme po vlastnej osi a z vlastných finančných zdrojov. A to sú nemalé finančné prostriedky, ktoré musíme vynaložiť oproti znižujúcim sa príjmom.

Keď hovoríte o ochranných pomôckach, ministerstvo posielalo lekárom zoznam, čo všetko si majú zaobstarať. Je to realistické? 

Áno, dostali sme usmernenie alebo odporučenie od ministra zdravotníctva. Veľmi intenzívne som apeloval na ministerstvo, že potrebujeme vedieť jeho stanovisko, pretože nám tam rozpísali položky, ktoré si máme zabezpečiť na 30 dní, čo zhruba vychádzalo na tri a pol až štyritisíc eur. A to v čase, keď sme v mínuse oproti platbám za minulý rok.

Zlý finančný stav, pandemická situácia a každý lekár si má osobne zháňať ochranné pomôcky, miesto toho, aby to zabezpečil štát centrálne?

Nehovoriac o tom, že mnohé tieto komodity je zakázané predávať na Slovensku pre bežných smrteľníkov, pretože sú vyhradené ako strategické komodity.

Takže nedostupné pomôcky, a tie dostupné sú za vysoké ceny. Čo v prípade, ak ich lekár nezíska?

Sú dve možnosti. Buď budú poskytovatelia riešiť pacientov telemedicínsky, no potom budeme zase pranierovaní za to, že nevidíme pacienta. Alebo budeme riskovať vlastné zdravie a vyšetrovať pacientov do skonania. Ale neviem, kto po tejto potope príde.

A to skutočne hovoríme o rizikovej vekovej štruktúre lekárov...

Máme nejeden prípad, že lekár ochorel na koronavírus, dostal sa do nemocnice a jeho ambulancia prestala fungovať. Teraz nevie, či má požiadať o zrušenie povolenia alebo počkať. No v tom prípade kto bude za neho platiť všetky náležitosti? 

Čo sa týka telemedicíny, asi nebude rovnocenná s fyzickým vyšetrením?

Telemedicína sa môže realizovať najmä u tých pacientov, ktorých lekár už niekedy fyzicky videl. Keď máte nového pacienta, je to enormne náročné z hľadiska časového aj psychického vypätia. V Nemecku bolo prezentované, že takto sú lekári schopní vyšetriť iba dvoch nových pacientov za deň. Nehovoriac o tom, že to nie je legislatívne úplne podchytené.

Telemedicínskym výkonom sa nebránime, ale treba to brať s rozvahou. Nehovoriac o tom, že nikto z nás nebol školený, ako má fungovať v takéto vyšetrenie. Učíme sa to iba na kolene a riziko nesieme sami.

Čo by podľa vás malo spraviť ministerstvo, aby čo najskôr situáciu stabilizovalo?

Malo by viac komunikovať s poskytovateľmi, či už je to ambulantná alebo nemocničná sféra. Ďalej by malo jasne deklarovať, čo robí, a súčasne počúvať zdravotníckych pracovníkov. Ale hlavne chceme vidieť, že ministerstvo skutočne pracuje. Boli sme na odvetvovej tripartite ešte v júni a hovorilo sa, že sa robí toto a robí sa tamto. Žiadne reálne výsledky sa však zatiaľ nedostavili.