Aj v Kostarike majú plné zuby tradičných politikov

Kandidát na prezidenta Johnny Araya Monge zaostával za svojím súperom Luisom Guillermom Solísom natoľko, že v marci ohlásil zastavenie kampane. Lenže druhé kolo sa podľa ústavy konať aj tak muselo. O výsledku volieb majú totiž rozhodnúť občania bez ohľadu na to, čo jeden z kandidátov chce a čo nie, argumentoval v komentári denník Tico Times. 

„Je to drahé a môže sa to zdať zbytočné, no demokracia je takto zábavná,“ písal komentátor pre Tico Times a vážne uviedol dva príklady z predvojnovej minulosti, kde nástup prezidenta so slabou legitimitou neskôr vyústil do katastrofy.

Nech už to myslel J. Araya so svojím ukončením kampane akokoľvek, jeho súper bez problémov zvíťazil so ziskom vyše 78 percent hlasov. Iba účasť nebola práve najvyššia. K urnám neprišlo 43 percent voličov, hoci hlasovanie je v Kostarike formálne povinné.

Kostarické gorily

J. Araya to rozhodne s presviedčaním voličov nemal jednoduché. Kostaričanov hnevala korupcia, sociálna nerovnosť, nezamestnanosť, ale aj kriminalita. Predovšetkým korupciu si spájali so Stranou národného oslobodenia (PLN), ktorá mala v kostarickej politike silné postavenie už od druhej svetovej vojny.

Stelesnením týchto neduhov bola pre mnohých obyvateľov končiaca prezidentka Laura Chinchilla z PLN. No a PLN zastupoval aj J. Araya, ktorý okrem toho pochádza z politickej rodiny. Prezidentom bol v 80. rokoch aj jeho strýko. Do tohto obrázku zapadol aj Arayov let súkromným lietadlom na futbal do Panamy so šéfom firmy MECO, ktorá žala úspechy vo verejných zákazkach.

Situácia bola preto zrelá na alternatívu, a to alternatívu ľavicovú. Ešte pred februárovým prvým kolom to vyzeralo tak, že sa ňou stane 36-ročný právnik José Villalta, no nakoniec sa do súboja s J. Arayom prebojoval práve akademik a diplomat L. G. Solís. Medzi Kostaričanmi si získal imidž ne-politika, hoci aj on bol od 70. rokov členom PLN. V Kostarike delí prvé a druhé kolo výrazný časový odstup dvoch mesiacov, preto sa prvé kolo konalo vo februári a druhé až túto aprílovú nedeľu (6.4.).

Kostarika patrí k najvyspelejším latinskoamerickým krajinám, prezývali ju dokonca stredoamerické Švajčiarsko (ak by čitateľa zaujímalo, do akej miery si je so Švajčiarskom naozaj podobná, venoval sa tomu tento blog). Krajina v roku 1948 zrušila armádu, za to má univerzálnu zdravotnú starostlivosť a veľkú časť jej rozlohy tvoria národné parky. Kostarická ekonomika nezávisí len na poľnohospodárstve či príspevkoch od emigrantov ako v Hondurase alebo Salvádore, ale aj na turistickom ruchu. Miesto na výrobu si tam našli americkí výrobcovia Intel a Procter&Gamble.

Podobne ako ďalšie stredoamerické krajiny je Kostarika spojená s USA dohodou o voľnom obchode CAFTA. V kostarickom referende jej schválenie pred siedmimi rokmi prešlo len veľmi tesne a J.Villalta i Solísova strana PAC patrili k jej kritikom. Hospodárstvo zažívalo v nedávnom období ťažšie časy, čo sa prejavilo aj rozhodnutím agentúry Moody's zhoršiť výhľad kostarického ratingu na negatívny. Známka je pritom už len jeden stupeň od špekulatívneho pásma. Kritici pripisujú problémy liberálnej politike prechádzajúcej vlády, s čím nesúhlasí v komentári americký New York Times.

Costa China

Pokiaľ by sa nový prezident chcel rozhliadať iným smerom, načali to už jeho predchodcovia. Kostarika ešte v roku 2007 prestala ako jediný stredoamerický pevninský štát diplomaticky uznávať Taiwan a vymenila ho za pevninskú Čínu. Končiaca garnitúra PLN rokovala s Pekingom o vytvorení špeciálnej ekonomickej zóny. Číňania financovali napríklad výstavbu národného štadióna.

Čína je v tradičnej americkej sfére vplyvu veľmi aktívna. Asi najviditeľnejším príkladom sú plány postaviť v Nikaragui nový „panamský prieplav“. V Kostarike sa chystala čínska vláda modernizovať rafinériu v prístave Limón, no tento projekt za 1,3 miliardy dolárov bol pozastavený.

Iný vážny problém, ktorý nového prezidenta neobíde, už nesúvisí s Číňanmi, ale s mexickými drogovými kartelmi, ktoré cez pás stredoamerických republík pašujú narkotiká do USA. Kostarika sice nečelila takým výbuchom násilia ako Honduras či Salvádor, no počet vrážd na obyvateľa je aj tak približne sedemkrát vyšší než na Slovensku. Štát, ktorý nemá armádu, rieši, ako sa vyzbrojeným gangstrom postaviť. Zvesti o prítomnosti amerických vojakov Kostarika popierala.

Víťaz prezidentských volieb v Kostarike Luis Guillermo Solís Zdroj: SITA/AP

Staršie vydania Volieb vo svete si môžete prečítať po kliknutí na tento link