Prezident Peter Pellegrini v súvislosti so stredajším výročím prijatia Deklarácie zvrchovanosti zdôraznil potrebu hľadať a nájsť to, čo dokáže spojiť. Ako poukázal, aj pred 32 rokmi bolo Slovensko v kľúčovej politickej otázke rozdelené, ale vznik štátu a spoločný nástup na novú historickú misiu umožnil toto rozdelenie do veľkej miery prekonať. Uviedol to na sociálnej sieti.

„Aj dnes preto musíme hľadať a nájsť to, čo nás dokáže spojiť. Pretože slovenský národ bol silný práve v okamihoch, keď sa dokázal zjednotiť. Dnes tú spoločnú silu v týchto pohnutých časoch určite potrebujeme,“ vyhlásil prezident. Pripomenul nádej, s ktorou sa zapaľovali vatry zvrchovanosti.

Deklaráciu zvrchovanosti označil Peter Pellegrini za jasné a veľmi zásadné politické vyjadrenie toho, že slovenský národ má právo na existenciu vo svojom vlastnom štáte. „Prijatie tohto dokumentu spustilo zásadný politický pohyb, ktorý vyvrcholil až vznikom samostatnej Slovenskej republiky,“ pripomenul.

Slovensko podľa neho nenaplnilo obavy, ktoré sa spájali so vznikajúcim štátom. „Slovenská republika je zvrchovaným a demokratickým štátom pevne ukotveným v Európskej únii a NATO a vzťahy s našimi bývalými spoluobčanmi, dnes občanmi Českej republiky, sú doslova rodinné a vysoko nadštandardné,“ skonštatovala hlava štátu.

Od prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky uplynulo v stredu 32 rokov. Poslanci vtedajšej Slovenskej národnej rady ju prijali 17. júla 1992. Bolo to v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ale už prebiehali rozhovory českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi. Výročie prijatia deklarácie je pamätným dňom Slovenskej republiky.

Ďalšie dôležité správy

Na snímke eurokomisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreirová a český minister pre miestny rozvoj Ivan Bartoš na tlačovej konferencii po neformálnom rokovaní jedenástich zástupcov EÚ zodpovedných za politiku súdržnosti.  Jedenásť zástupcov členských štátov EÚ v utorok podpísalo deklaráciu o budúcnosti kohéznej politiky po roku 2027. Chcú sa ňou zasadiť o to, aby eurofondy pokračovali aj po tomto období. Praha, 14. mája 2024. FOTO TASR - Barbora Vizváryová
Neprehliadnite

Jedenásť krajín EÚ podpísalo deklaráciu, aby eurofondy pokračovali aj po roku 2027