Najprv mu blokády pre pandémiu koronavírusu zavreli dve mliekarne. Zužitkovať mlieko od všetkých 1 500 kráv tak viac nebolo možné. Potom prišlo extrémne sucho a polia s jačmeňom mu vyschli. Po prvýkrát po 39 rokoch zostal bez úrody. To je v skratke príbeh farmára Gavrilu Tuchilusa z dediny Matca v juhovýchodnom Rumunsku.
„Prebieha dvojitá vojna,“ povedal Tuchilus pre Bloomberg. „Je to vojna proti neviditeľnému Covid-19 a vojna proti suchu.“
Extrémne sucho je momentálne na troch percentách územia Slovenska
Sucho výrazne zaťažilo najmä východnú časť Európskej únie, ničí úrodu a predznamenáva najhlbší hospodársky pokles v tomto regióne od pádu komunizmu. V niektorých častiach Rumunska a Poľska hovoria o najhoršej situácii za posledné storočie. Varšavský inštitút poľnohospodárstva a potravinárstva vypočítal, že v Poľsku, kde žijú viac ako 2 milióny poľnohospodárov, poklesne úroda obilia v tomto roku o viac ako 8 percent.
Kto okamžite vyrobí potraviny?
Vynára sa tak otázka, ako zabezpečiť dostatok potravín v regióne s bolestivými spomienkami na tento problém v totalitných režimoch, ale aj na nedávnu snahu o lieky a ochranné pomôcky na boj proti koronavírusom. „Koronavírus ukázal, že sme z hľadiska lekárskej pomoci závislí od Číny. Lieky by sa však ešte dali vyrábať aj doma, no v prípade núdze nikto nedokáže okamžite vyrobiť jedlo,“ poznamenal Martin Pycha, vedúci Poľnohospodárskeho zväzu Českej republiky.
Samotný prezident našich českých susedov Miloš Zeman pritom vyhlásil, že sucho je ešte horšia kríza ako koronavírus. Nevyhlo sa každopádne ani Slovensku.
Situáciu spôsobenú u nás nedostatkom zrážok v máji odborníci označili ako kritickú najmä na juhozápadnom a južnom Slovensku a na Záhorí. Pavol Faško, klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v Bratislave pre TASR ozrejmil, že pokiaľ v priebehu jedného mesiaca spadne menej než 10 percent zrážok oproti priemeru, ide o mimoriadny stav. Ak takýto deficit trvá dlhšie, u nás aj viac než dva mesiace, dá sa už hovoriť o extréme.
Zrážkový deficit = slabá úroda
„To je prípad bratislavského letiska, kde je deficit zrážok na Slovensku v tejto chvíli najvýraznejší. V období dvoch mesiacov od 11. marca do 12. mája tu spadlo len 7,2 milimetra zrážok, zatiaľ čo priemer predstavuje cca 82 milimetrov. Počas 63 dní tak vznikol deficit 75 milimetrov a množstvo zrážok v porovnaní s priemerom dosiahlo len 8,8 percenta,“ povedal Faško.
Sucho sa stáva normou a ohrozuje poľnohospodárstvo. Bez masívneho zavlažovania neprežije
Nedostatok vlahy postihol napríklad aj okresy Trenčín, Nové Mesto nad Váhom a Myjava. Riaditeľka Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Trenčíne Elena Mikulová preto očakáva zníženie úrody niektorých poľnohospodárskych plodín na úroveň 20 až 40 percent.
„Vplyv sucha sa prejavuje u skorých jarín, najvýraznejšie u jačmeňa jarného, cukrovej repy, u neskorších jarín – kukurice a sóje. V niektorých lokalitách sucho ovplyvnilo aj oziminy, konkrétne ovos a repku ozimnú,“ povedala pre TASR.
