Poskytovať služby poľnohospodárom sa banky dlho obávali. No po vstupe Slovenska do EÚ o farmy, naopak, bojujú. Lebo pravidelné predvianočné dotácie z Bruselu sú najistejšou zárukou splatenia úverov. Preto banky neokresávali úverovanie agrosektora ani počas finančnej krízy. „Oceňujeme, že banky hľadali formy, ako pomôcť poľnohospodárom preklenúť aj horšie krízové časy,“ hovorí Andrej Babiš, ktorého agrochemický koncern Agrofert vlastní v Česku i na Slovensku celé zoskupenia fariem.

Banky podľa neho vytvárajú pre poľnohospodárstvo porovnateľné podmienky ako pre všetky ostatné odvetvia. Zistili totiž, že manažéri družstiev úzko spätí so svojimi dedinami zo strachu pred ohováraním len málokedy nesplácajú úvery. UniCredit Bank, ktorá je spolu s Tatra bankou a VÚB najviac zaangažovaná v slovenskom agrosektore, hlási, že zatiaľ čo v celom balíku jej malých a stredných podnikov zhavarované úvery predstavujú štyri a pol percenta, v poľnohospodárstve je to len jeden a pol percenta. Farmy v rebríčku dôvery už dávno preskočili developerov i viaceré iné odvetvia.

Čarovná poistka

Banky sa o agrosektor začali pasovať hlavne po vstupe krajiny do EÚ. Farmári majú z Bruselu garantované väčšie balíky dotácií ako predtým, keď boli napojení iba na slovenskú štátnu pokladnicu. Finančníci vedia, že ak na jar uvoľnia farme úver na založenie úrody, pred Vianocami dostanú naspäť peniaze aj s úrokmi z bruselských priamych platieb. Preto sa preklenovacie úvery na zvládnutie pestovateľskej sezóny stali najväčším hitom úverovania agrosektora. „Priame platby sú čarovnou poistkou, s akou sa v iných biznisoch nestretávame,“ hovorí vedúci oddelenia agrobiznisu UniCredit Bank Jaromír Matoušek. Alexandra Ščevlíková z oddelenia agrofinancovania Tatra banky sa pripája, že priame platby sú ešte vyššou zárukou ako schválené projekty na podpory z eurofondov. „Okolo eurofondov panuje väčšia byrokracia a ešte päť rokov po ich pridelení môže o ne podnik spätne prísť, ak ich využije neúčelne. Priame platby sú však natrvalo isté,“ dodáva A. Ščevlíková.

Podľa nej agrosektor banky láka aj preto, že na rozdiel od mnohých iných odvetví tam dochádza k oveľa menším turbulenciám v dopyte. „Ľudia musia jesť stále, kým dopyt po autách či bytoch kolíše. Preto sme v agrosektore našu angažovanosť zvyšovali aj v čase krízy,“ vysvetľuje A. Ščevlíková.

Ponuka pre poctivcov

Okrem najistejších preklenovacích úverov banky farmárom prideľujú aj investičné úvery, ktoré najčastejšie podnikom dopĺňajú podpory z eurofondov. Tatra banka na modernizáciu strojov či hospodárskych objektov uvoľnila už sto miliónov eur. Významný podiel tvoria aj úvery na pozberanú úrodu. Ak farmár chce v čase pádu cien obilnín i olejnín počkať na lepšie ceny, môže od banky získať úver na úrodu uloženú či už vo vlastnom sklade, alebo v sklade verejnom.

Najbonitnejší klienti od bánk dostávajú najnižšie úroky na preklenovacie úvery. V UniCredit Bank i Tatra banke je to len okolo dvoch percent. Pri investičných úveroch je úrok o jedno až dve percentá vyšší. „Farmárom dôverujeme, lebo len mizivé percento podnikov neplní svoje záväzky. Navyše, aj keď sa podnik už nevie vyhnúť bankrotu, kúpi ho iný silnejší investor, lebo záujem o farmárčenie stúpa,“ tvrdí A. Ščevlíková. UniCredit Bank zo svojho portfólia takmer dvoch tisícok fariem v súčasnosti má pod dohľadom osobitného risk oddelenia iba tri podniky. „Farmári sú poctiví a morálni ľudia, a preto im veríme,“ spresňuje aj J. Matoušek.

V domácom agrosektore banky v posledných rokoch točia úvery v celkovom objeme zhruba 550 miliónov eur. O vyše tretinu viac ako pred vstupom do EÚ. Každý z  hráčov veľkej trojky si drží necelú tretinu trhu. Sekundujú im Slovenská sporiteľňa, Československá obchodná banka a OTP Bank, ktorá bola dakedy v agrosektore silnejšia, no počas krízy ako jediná svoju angažovanosť obmedzila. Medzi prenasledovateľov prvej trojky sa začlenila aj štátna Slovenská rozvojová a záručná banka. Hlavne s preklenovacími úvermi. Ostatné komerčné banky by však skôr ocenili, keby štátna banka radšej dávala viac záruk na skutočne rizikovejšie úvery. Napríklad na úvery pre začínajúcich farmárov, s ktorými banky ešte nemajú skúsenosti. Či na dlhodobé úvery na nákup pôdy.

Štátne bariéry

Banky by od štátu privítali aj ďalšie zmeny. Pri preklenovacích úveroch im prekáža, keď sa menia dotačné pravidlá uprostred hry. „Vlani napríklad štát nečakane znížil farmárom kompenzácie za odstúpenie od pestovania cukrovej repy, ktoré boli súčasťou reformy celého cukorného režimu. Podniky už však čerpali preklenovacie úvery a potom mali s ich splácaním problémy,“ hovorí A. Ščevlíková. Tatra banka musela klientom predlžovať splatnosti.

Rovnako banky už dlhšie žiadajú od Ministerstva pôdohospodárstva SR, aby automaticky zahlásilo, keď niektorý podnik chce meniť účet, na ktorý majú byť poukázané jeho dotácie. „Sú to výnimky, ale objavili sa aj podvodníci, ktorí si na jeden balík dotácií chcú brať úvery z dvoch bánk naraz. Keby sme dopredu vedeli, že niekto chce na ministerstve meniť bankový účet, pokus o podvod zachytíme,“ zdôrazňuje J. Matoušek. Zatiaľ z ministerstva odpovedajú, že je to administratívne zložité.

Iné staršie neduhy už banky s ministerstvom vyriešili. Dakedy pri čerpaní eurofondov farmári nemohli za doplnkové úvery ručiť tou istou nehnuteľnosťou ako štátu za samotné podpory z eurofondov. „Teraz už záložné právo máme spolu so štátom aj na tie isté nehnuteľnosti. V prípade problémov klienta jeho majetok predáva banka a štát získa z výťažku jemu prislúchajúci podiel,“ hovorí A. Ščevlíková.

Donedávna finančníci mali problém aj s uvoľňovaním preklenovacích úverov pre malých farmárov –živnostníkov. Keď roľník v priebehu čerpania zomrel, dotáciu jeho rodina nezdedila a úver zostal nezaplatený. „So štátom sme to už vyriešili a dotácie sa dedia,“ dodáva J. Matoušek.

Farmárom zatiaľ chýbajú od bánk produkty na hedžing cien agrárnych komodít či hnojív, lebo v posledných rokoch u nich dochádza k veľkým turbulenciám. Tatra banka hedžing pre farmárov pripravuje. „Už na ňom pracujeme. Ale hovoríme o tom len s najväčšími hráčmi, ktorí by na to mohli mať aj dosť kapitálu,“ informuje A. Ščevlíková. „Pri cenových turbulenciách robia chybu aj sami poľnohospodári. V roku vysokých cien všetky zisky ihneď vložia do nákupu techniky. Avšak mali by si zvyknúť tvoriť rezervy aj na roky s horšími cenami,“ radí J. Matoušek.

Foto na titulke - Maňo Štrauch

Článok vyšiel v špeciáli + Agro, ktorý je súčasťou aktuálneho vydania TRENDU č. 26.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.