Doba technologizácie, robotizácie, internetového pripojenia a využívania dát podľa neho výrazne pokročila a ovplyvnila aj agropotravinárske odvetvie. „Poľnohospodári a potravinári preto volajú po mladých ľuďoch, ktorí sa práve v tomto období spolu s rodičmi rozhodujú, akú strednú školu zvoliť po skončení 9. ročníka základnej školy,“ priblížil.

„V budúcom školskom roku 2019/2020 sa môže o štúdium poľnohospodárskych odborov uchádzať 960 študentov. Štúdium potravinárskych odborov bude k dispozícii pre 1087 budúcich prvákov. Študenti môžu študovať napríklad odbory poľnohospodár - mechanizácia, poľnohospodár – farmárstvo, vinohradníctvo – ovocinárstvo, agropodnikanie, cukrár, pekár, kuchár či mäsiar,“ spresnil E. Macho.

S. Voskár upozornil, že agropotravinárske odvetvie je prestarnuté a už roky pociťuje odliv pracovníkov. Tento fakt súvisí s minulosťou - s transformáciou odvetvia, znižovaním jeho výkonnosti a poklesom sebestačnosti, vyľudňovaním vidieka, nástupom nových technológií, pri ktorých odpadla ľudská práca a celkovým nelichotivým spoločenským statusom, ktorý získalo neprávnom.

Počty klesajú

E. Macho zároveň pripomenul, že v roku 1989 pracovalo v poľnohospodárstve 360-tisíc osôb. Podľa štatistík zo Zelenej správy bol v roku 2014 počet pracovníkov v poľnohospodárstve na úrovni 51 500 ľudí. V roku 2017 sa tento počet znížil na 47 700. Priemerný vek pracovníkov v poľnohospodárstve dosiahol 44,7 roka (v hospodárstve SR bol 41,2 roka).

S. Voskár informoval, že v 90. rokoch minulého storočia pracovalo v potravinárstve približne 65-tisíc ľudí. V roku 2018 to už bolo viac ako 32-tisíc ľudí. Najviac zamestnancov vlani pracovalo v oblasti pekárenskej výroby (8300 ľudí), výroby mäsa a mäsových produktov (3600 ľudí) a spracovania mlieka (3200 ľudí).

Priemerný vek pracovníkov v potravinárskej výrobe v roku 2016 bol 41,2 roka, čím sa vyrovnal priemeru národného hospodárstva.

Záujem je „obrovský“

„Záujem našich poľnohospodárov a potravinárov o vzdelaných mladých ľudí je obrovský. Potrebujú vekovo a vzdelanostne posilniť takmer všetky pracovné pozície. Vysoký dopyt po mladých ľuďoch potvrdzujú aj štatistiky, ktoré hovoria o výraznom znížení absolventskej miery nezamestnanosti v učebných a študijných odboroch poľnohospodárstva a potravinárstva,“ podčiarkol predseda SPPK.

Poľnohospodári podľa E. Macha potrebujú najmä ošetrovateľov, dojičov, mechanikov a opravárov poľnohospodárskych strojov. V potravinárstve chýbajú stredoškolsky vzdelaní ľudia napríklad v mliekarenskom odvetví. Akútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily pociťujú aj v pekárňach či mäsiarstvach.

„Ak vychádzame zo zverejnených údajov Zelenej správy, tak v potravinárstve každoročne potrebujeme okolo 900 nových pracovníkov. V regiónoch totiž vznikajú nové a nové potravinové prevádzky, či už sú to obchody, sklady, baliarne, výroba a spracovanie, teda prevádzky, ktoré akýmkoľvek spôsobom manipulujú s potravinami,“ dodal S. Voskár.