Talianska metropola Rím je od pondelka hostiteľom trojdňového samitu OSN o potravinovej bezpečnosti, informovala agentúra AFP.
Tento samit o potravinových systémoch sa koná v čase rastúcej potravinovej neistoty na celom svete, pričom agentúry OSN varujú pred rastúcim počtom ľudí trpiacich chronickým hladom.
Nefunkčnosť systémov
„Vo svete hojnosti je poburujúce, že ľudia naďalej trpia a umierajú od hladu,“ povedal na úvod stretnutia generálny tajomník OSN António Guterres.
Upozornil, že „globálne potravinové systémy sú nefunkčné, na čo doplácajú miliardy ľudí.“
Podľa jeho slov na celom svete hladuje viac ako 780 miliónov ľudí, pričom takmer tretina svetových potravín sa vyhodí alebo stratí.
Dodal, že 462 miliónov ľudí trpí podváhou a dve miliardy nadváhou alebo obezitou.
Na samite sa stretli zástupcovia troch potravinových agentúr OSN so sídlom v Ríme: Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo, Medzinárodného fondu pre poľnohospodársky rozvoj a Svetového potravinového programu - spolu s hlavami štátov a vlád a ďalšími delegátmi.
Príliš veľké vplyvy
Potravinové systémy zahŕňajú všetky činnosti súvisiace s výrobou, spracovaním, prepravou a spotrebou potravín a ich udržateľnejšie, efektívnejšie a spravodlivejšie fungovanie je komplexná úloha, objasnila AFP.
Agentúra vo svojej správe dodala, že potravinové systémy, do ktorých je zapojených viacero odvetví a aktérov, sú ovplyvňované rôznymi trendmi, ako sú urbanizácia, zmena klímy, technológie a vládna politika.
Podľa Svetového potravinového programu náhle poveternostné zmeny, pandémia a konflikty vrátane vojny na Ukrajine výrazne prispeli k tomu, že počet ľudí, ktorí čelia hladu, sa od roku 2019 zvýšil o 122 miliónov, upozornila vo svojej správe AFP.
Nutná zmena
Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo uviedla, že na nasýtenie rastúcej svetovej populácie je potrebná „radikálna transformácia spôsobu výroby, spracovania, obchodovania a spotreby potravín“.
Guterres vo svojom prejave upozornil aj na to, že neudržateľné postupy pri výrobe, balení a spotrebe potravín prispievajú k zmene klímy, vytvárajú totiž „tretinu všetkých emisií skleníkových plynov, spotrebúvajú 70 percent svetových zásob sladkej vody a spôsobujú stratu biodiverzity v obrovskom rozsahu“.
Ďalšie dôležité správy
