Afričania sa radia medzi tých, ktorí vždy radšej nakupovali u pouličných predajcov. Potraviny, nápoje a kozmetiku si takto zabezpečovalo až 70 percent ľudí. Supermarkety historicky slúžili bohatej elite, ktorá sa rozhodla nesúťažiť o chudobnejších zákazníkov.
Na čiernom kontinente však nastáva boom supermarketov, uvádza The Economist. Kenský reťazec Quickmart má už aktuálne 59 pobočiek, čo predstavuje viac ako dvojnásobný nárast z 25 v roku 2020. Rozmáha sa však aj francúzsky Carrefour, ktorý má aktuálne v hlavnom meste Kene Nairobi 20 franšíz.
Analytická firma Fraym minulý rok odhadla, že v Afrike žije 330 miliónov ľudí, ktorých možno označiť za strednú triedu, čo je zhruba štvrtina z 1,3 miliardy obyvateľov kontinentu. Dve tretiny z nich sú sústredené do piatich krajín (Egypt, Nigéria, Juhoafrická republika, Maroko a Alžírsko); väčšina zo zvyšnej tretiny je rozptýlená v ďalších 15 štátoch vrátane Kene.
Priemerný HDP na osobu v subsaharskej Afrike bol v roku 2022 podľa Svetovej banky 4 400 dolárov; takmer polovica toho, čo tento rok dosahovala India a približne jedna dvanástina Spojeného kráľovstva. Ročná inflácia cien potravín v regióne porástla od ruskej invázie na Ukrajinu najmenej o desať percent, čo stlačilo rozpočty domácností. Priemerný košík s tovarom zakúpeným v Quickmarte má hodnotu šesť dolárov.
Kúpna sila Afričanov je však nevyspytateľná, obchodníci sa tomu snažia prispôsobovať. V Egypte sa podobne rozmáha sieť supermarketov Kazyon. Diskontný predajca založený v roku 2014 má teraz približne tisíc obchodov. O zákazníkov súperí s tradičnými trhmi a cieli na nemoderné časti miest. Jeho vernostný program je najštedrejší v rámci celej Afriky, hovorí Hassan Heikal, jeho zakladateľ.
Ďalší z takýchto reťazcov Marketsquare sa od svojho otvorenia v roku 2015 v Nigérii, najľudnatejšej krajine Afriky, rozšíril na takmer 30 obchodov. Výkonný riaditeľ Ebele Enunwa označil 97 percent Nigérijčanov, ktorí nakupujú na trhoch pod holým nebom, za obrovskú základňu potenciálnych zákazníkov. „Nie sú to najkrajšie miesta na nakupovanie: špinavé, neupravené, neusporiadané, nebezpečné,“ tvrdí. „Ľudia na seba kričia. Môže vás z toho doslova rozbolieť hlava.“
Veril, že to, čo fungovalo v Juhoafrickej republike, bude aj v Nigérii. Jeho obchody dovážajú teraz veľa juhoafrického tovaru. „Sú to produkty, ktoré Nigérijčania nepoznali, alebo sa o ne nestarali,“ dodáva E. Enunwa.
Treba ale spomenúť aj osud predajcu Jumia, kedysi nazývaného „africký Amazon“. Pri založení v roku 2012 bolo v pláne dodávať miliónom afrických online nakupujúcich. Ukázalo sa však, že sú to nedosiahnuteľné ciele; cena akcií Jumia klesla za necelých päť rokov o 90 percent. „Čítal som veľa článkov o Jumii, ktoré hovoria, že v Afrike nie je dostatočný dopyt,“ hovorí Francis Dufay, ktorý sa stal generálnym riaditeľom spoločnosti začiatkom tohto roka. „Skutočnosť je oveľa komplikovanejšia. Dopyt je rozptýlený.“ Dnes Jumia získava takmer polovicu svojich objednávok na Pobreží Slonoviny.
Ďalšie dôležité správy
