Ekonomické vyhliadky Afriky sú priaznivé. Tohtoročné silné vzopätie z krízového roku 2009, keď rast dosiahol len dve percentá, bude v roku 2011 pokračovať. Ekonomický rast sa dokonca mierne zrýchli z piatich na 5,5 percenta. Ak sa to čiernemu kontinentu podarí, väčšina afrických krajín sa vráti k vysokým tempám, ktoré zaznamenávali v polovici končiaceho sa desaťročia. Predpovede sa pritom opierajú nielen o silný domáci dopyt, ale aj o svižný zahraničný záujem. Najmä expandujúce ázijské ekonomiky čoraz viac ťahajú africký vývoz.
To neznamená, že by Afrika za krízu nezaplatila. Ochabli snahy o zmenšovanie chudoby, a keďže sociálne siete sú po celom svetadiele riadne deravé, rozrástla sa núdza a utrpenie. Napriek tomu sa Afrika vyhla väčšej recesii či fiškálnym kolapsom, ktoré postihli iné regióny. Jej odolnosť je dôsledok zlepšovania hospodárskych politík v uplynulom desaťročí. Kombinácia stabilného rastu, znižovania verejných dlhov a nízkej inflácie vytvorila africkej ekonomike vankúš, ktorý vládam umožnil využiť fiškálne i menové nástroje na zmiernenie vplyvu obchodných, cenových i finančných šokov spôsobených krízou.
Hospodársky dynamizmus Afriky je však stále ohrozený krehkým oživením, osobitne v Európe. Ak by starý kontinent stagnoval, južní susedia nedosiahnu prognózované tempá. Priemerná dynamika afrického rastu by sa zrejme spomalila na štyri percentá, nezamestnanosť by ďalej stúpala a narastal by aj tlak na verejné financie.
Päť najväčších ekonomík kontinentu – Juhoafrická republika, Nigéria, Angola, Etiópia a Keňa – sa na celkovom outpute regiónu podieľa dvoma tretinami, hoci krajiny nemajú ani polovicu africkej populácie. Južnú Afriku, krajinu so silnými obchodnými a finančnými väzbami na Západ, globálna kríza ťažko zasiahla. Jej ekonomika vlani klesla o 1,8 percenta a o prácu prišiel jeden milión ľudí. Budúci rok by sa však už mala zviechať a zaznamenať 3,5-percentný rast.
Angola zažila dramatický kolaps, keď sa jej rast prepadol z 13 percent v roku 2008 na lanské percento. V budúcom roku by mal akcelerovať na sedem percent. Nigéria a Keňa sa s recesiou vyrovnali. Ich rasty budú pokračovať v silných tempách (7,5 % respektíve 6 %), v Etiópii dôjde k miernemu spomaleniu.
Stabilita na kontinente sa zlepšuje od sociálneho napätia v roku 2008, keď mnohé krajiny zažili nepokoje vyvolané zdražovaním potravín. V niektorých štátoch však pokračujú konflikty či stav akútnej nestability. Ide najmä o Somálsko, Sudán a Demokratickú republiku Kongo.
V roku 2011 viac ako tretinu krajín subsaharskej Afriky čakajú voľby. Je to najviac nabitý politický kalendár za posledné dve dekády. Podľa mimovládnej organizácie IFES, ktorá spravuje internetový portál www.electionguide.org, sa prezidentské voľby konajú v Nigeri, Nigérii, Benine, Džibutsku, Čade, na Madagaskare, v Kamerune, Libérii a Demokratickej republike Kongo. Navyše, v južnom Sudáne budú občania v januári hlasovať o nezávislosti. Početnosť volieb je vítaným znakom politických reforiem na kontinente. Existuje však riziko pnutí a nestability, najmä pred plebiscitmi v krajinách, ako je Sudán, Nigéria či Demokratická republika Kongo. V niektorých prípadoch môžu voľby dokonca ohroziť hospodárske oživenie, ak potrebné, ale bolestivé reformy budú odsúvané kvôli blížiacemu sa hlasovaniu.
Autor je britský ekonóm, ktorý sa venuje ekonomikám rozvojových krajín.
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
Foto na titulke - Profimedia.cz
