Obaja lídri boli účastníkmi veľkolepej slávnosti na zrenovovanej východiskovej stanici Tangier, kde platili pri tejto príležitosti prísne bezpečnostné opatrenia. Následne sa odviezli vlakom po novootvorenej trati do marockého hlavného mesta Rabat.
Cesta vlakom po trase Tangier – Rabat – Casablanca trvala doteraz takmer päť hodín, vybudovaním novej trate sa však skrátila na niečo vyše dvoch hodín. Nasadzované súpravy, jazdiace rýchlosťou 320 kilometrov za hodinu, boli dodané francúzskymi firmami. Paríž tiež pomáhal s financovaním výstavby trate prostredníctvom úverov.
Zdroj: TGV Maroc
Elyzejský palác označil novú železnicu za „vlajkový projekt v bilaterálnych vzťahoch medzi Francúzskom a Marokom“. Rabat ju zase prezentoval ako významný krok k modernizácii krajiny po tom, čo prekonala takzvanú arabskú jar.
Výstavbu vysokorýchlostnej trate medzi ekonomickými centrami Maroka otvoril v septembri 2011 vtedajší francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Celkové náklady tohto projektu dosiahli 2,1 miliardy eur.
Zdroj: TGV Maroc
Iné priority
S prvou africkou vysokorýchlostnou železnicou sa objavili tiež kritici, ktorí spochybňujú jej prínos a zmysel. Ľudia v krajine nemajú prístup k niektorým základným službám, cestovanie na takejto úrovni a takú vzdialenosť je preto pre bežných ľudí šialené, myslí si Omar El Hyani, miestny politik.
O. El Hyani je členom iniciatívy Stop TGV, ktorá vysvetľuje, že finančné prostriedky použité na trať mohli byť využité inak. Za rovnaké investície mohli podľa ich výpočtov vybudovať napríklad 25-tisíc malých škôl, 25 veľkých plne vybavených univerzitných nemocníc či 16-tisíc kilometrov ciest. „Za každých desať metrov nových koľajníc sme mohli vybudovať jednu malú školu,“ cituje ho portál Quartz.
Politici a aktivisti s podobným názorom upozorňujú, že priority marockej vlády v posledných rokoch nekorešpondujú s verejným záujmom a že sa príliš zameriavajú na obrovské projekty s nemalou zahraničnou podporou.
Zdroj: TASR / AP
