Vojna na Ukrajine už pokračuje siedmy mesiac. Západné pokusy vyvinúť na Rusko medzinárodný nátlak narazili na niekoľko prekážok, jednou je Afrika. Mnohé africké štáty prekvapili západných lídrov svojou neochotou si v konflikte vybrať stranu, píše Foreign Affairs.
Sedemnásť afrických krajín odmietlo v OSN odsúdiť ruský útok na Ukrajinu. K vojne sa zatiaľ vyjadrilo iba zopár štátov – patria medzi nich Ghana, Keňa a Nigéria. Aj ich odsúdenia konfliktu sú však obmedzené na vágne odsúdenia agresie a dôraz na potrebu pre diplomatické a mierové riešenia. Napriek snahám diplomatov nie sú tieto štáty ochotné pridať sa k západnému naratívu.
Morálna diplomacia nefunguje
Do úlohy európskeho vyslanca sa už tradične nominoval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Časté návštevy západnej Afriky, ktorá je dodnes najmä francúzskym priestorom, nepriniesli zmenu. Naopak, obvinenia z pokrytectva, ktorými E. Macron začal častovať afrických lídrov prehĺbili apatiu a opatrnosť.
K moralizmu E. Macrona sa pridali mnohí západní diplomati v Afrike. Riina Kionka, vtedy zastupiteľka EÚ v Južnej Afrike, vyjadrila na platforme Twitter svoje prekvapenie nad nejednoznačnosťou juhoafrickej reakcie na vojnu. „Zarazilo nás to, Južnú Afriku svet zvyčajne považuje za krajinu, ktorá berie ľudské práva veľmi vážne.“
Zlyhanie morálnych argumentov môže mať niekoľko príčin. Silná je dejinná nedôvera voči Západu, obzvlášť západným mocnostiam, ktorej podstatná časť kontinentu prepadá. Taktiež môže mať vplyv ruská diplomacia. V júli mal ďalšie africké turné nielen E. Macron, ale aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Ten ponúka naratív, v ktorom je obeťou Rusko.
Zelenskyj je presvedčený o tom, že Afrika je rukojemníkom ruskej invázie na Ukrajinu
Informačná vojna
V máji vydal portál The Economist analýzu Twitterových účtov šíriacich ruské dezinformácie. Mnohé účty operujú z Afriky, Afričania sú dôležitou cieľovou skupinou.
Po vypuknutí vojny sa začala šíriť napríklad editovaná fotografia, ktorá má ukazovať mladého Vladimira Putina s bývalým prezidentom Mozambiku Samorom Machelom. Fotografia ich zobrazuje v tábore, kde cvičili tanzánsky bojovníci za slobodu v sedemdesiatych rokoch. Vzhľadom na vek V. Putina je takáto udalosť absolútne nemožná. Napriek tomu sa v africkom digitálnom priestore stala fotografia virálom: hrá do naratívu spoločného odporu proti západnému imperializmu, ktorý je v Afrike živou témou.
Historicky predstavovali pre Afriku komunizmus a Sovietsky zväz najsilnejšiu alternatívu Západu. Východný blok stelesňoval odpor voči kolonializmu. Rusko pokúša na túto minulosť nadviazať a zachovať tak spriatelenú, alebo aspoň neutrálnu Afriku.
Nový Putinov front: Afrika má už dosť hegemónie Paríža a otvára svoju náruč Rusku
Kameňom úrazu sú aj ruské zbrane
44 percent nových zbraní prichádzajúcich do Afriky sa vyrobí v Rusku. Mali, Etiópiu a Ugandu ovládajú režimy závislé na dodávkach ruskej vojenskej techniky a výzbroje.
Stojí za spomenutie, že mnohé z režimov, ktoré sa stali najvernejšími odberateľmi ruských zbraní tak urobili napriek dobrým vzťahom so Západom. Yoweri Museveni vládol Ugande tridsaťosem rokov, čiastočne vďaka podpore USA a európskych štátov. Američania trénujú ugandskú armádu, zbrane ale krajina kupuje od Ruska.
Kamerun je závislí na finančných injekciách z Francúzska, v apríli ale podpísal zmluvu, podľa ktorej sa krajina stane ďalších trhom pre ruské zbrojovky. Moskva africkými štátmi nahrádza dopyt, ktorý stratila kvôli sankciám. Práve v Kamerune vyslovil E. Macron svoju kritiku afrického pokrytectva.
Najrozmanitejší kontinent sveta sa nachádza v bludisku záujmov a historickej traumy. Pomalý kolaps svetového poriadku zanechal africké štáty v rozpakoch a nerozhodnosti.
Ďalšie dôležité správy
