Vzťahy v Slovenskej advokátskej komore (SAK) nie sú najlepšie. Advokáta Jozefa Oleja priviedli posledné kroky kolegov k tomu, že odstúpil z predsedníctva a výhrady, ktoré mu nedovolili publikovať v bulletine advokátov, uverejnil v denníku Sme. Ako platený inzerát. Napriek výhradám k etike a morálke niektorých kolegov verí, že sa situácia v komore zlepší.

Čo vás doviedlo k tomu, že ste otvorený list advokátom uverejnili v rámci platenej inzercie?

Pri posudzovaní žiadateľa o zápis do zoznamu advokátov nestačí čistý trestný register. V rámci zákona o advokácii je pridaný bonus v tom, že predsedníctvo komory môže uchádzača odmietnuť zapísať, ak je preukázateľne spochybnená jeho bezúhonnosť. Ak sú pochybnosti, či bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. V tomto prípade je rozhodnutie predsedníctva SAK existenčné. A práve diskusiu o etike členov volených orgánov advokátskej komory považujem za zásadnú. No redakčná rada Bulletinu slovenskej advokácie mi neumožnila uverejniť otvorený list kolegom.

Čo konkrétne bola posledná kvapka, ktorá vás viedla i k odchodu z predsedníctva?

Zriaďovala sa komisia regionálnych zástupcov komory ako nový orgán. V rámci jeho kreovania sa stanovilo základné kritérium, že jeho člen nesmie byť evidovaný ako spolupracovník ŠtB. Navrhol som, aby kritérium bolo doplnené o ďalšie dve podmienky: že člen orgánu komory nesmie byť jej dlžník a ani nesmie byť disciplinárne potrestaný. Predmetné uznesenie sa dostalo do zápisnice, no v konečnom dôsledku neplatí, lebo predsedníctvo neschválilo samotnú zápisnicu. Nastala patová situácia. Následne som dal návrh na zvolanie mimoriadnej konferencie advokátov, ktorý nebol prijatý. To bola tá povestná posledná bodka. Povedal som si dosť a vzdal som sa členstva v predsedníctve SAK.

Kto mal s vašimi návrhmi najväčšie problémy?

Advokátov zastupuje na súde ich najväčší dlžník

Časť členov predsedníctva, ktorí chcú zabrániť zverejneniu informácie, že doktorka Michalková v čase výkonu funkcie tajomníčky SAK nezaplatila vyše polmiliónové nájomné za priestory, ktoré mala prenajaté v budove komory. Pritom ako jej tajomníčka mala stavovskými predpismi osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy komory. Tým, že sama od seba nevymáhala nájomné, spôsobila na majetku advokácie škodu. Jej zodpovednosť ako tajomníčky za vzniknutý stav sa dodnes v predsedníctve a v revíznej komisii komory neriešila.

Ako člen predsedníctva ste predsa v čase, keď bola doktorka Michalková tajomníčka SAK, o dlhu museli vedieť.

O dlhu som sa ako i ostatní členovia predsedníctva dozvedel z audítorskej správy vlani v apríli. Požiadali sme ju, aby sa k dlhu vyjadrila. Na májové zasadnutie neprišla a ani neposlala nijaké stanovisko. Na júnovom predsedníctve, tesne pred konferenciou, nám [predseda SAK] doktor Detvai oznámil, že doktorka Michalková uznala dlh ku komore, a dohodol s ňou splátkový kalendár. To bola informácia pred konferenciou, na ktorej bola opätovne zvolená za členku predsedníctva. Pre mňa je absolútne nepochopiteľné, aby takýto dlh mohol vzniknúť. Ak vlastník má nájomníkov, musí vedieť, že nájomné nedošlo a prichádza o zisk.

Prečo ste to neriešili hneď po konferencii v júni 2007?

Krátko po zvolení na konferencii odstúpil predseda Ondrej Mularčík a s ním podpredseda Pavol Erben. Zo štatutárov komory som ako úradujúci podpredseda ostal sám. Chcel som, aby túto otázku riešilo predsedníctvo s dovolenými štatutármi. Keď som ju v septembri otvoril, zistil som, že nie je ochota tento problém riešiť.

Myslíte, že doktorku Michalkovú niekto kryje?

Nemám tieto informácie podložené.

Lenže práve ona zastupuje komoru v súdnych sporoch...

Áno, najväčší dlžník komory zastupuje komoru proti menším dlžníkom. Je to paradox, ktorý SAK nemala pripustiť. Hoci doktorka Michalková bola zvolená väčšinou prítomných advokátov ktorí však o tejto skutočnosti na konferencii nevedeli, myslím si, že kandidatúru nemala vôbec prijať. Nazdávam sa, že je morálne diskvalifikovaná spolurozhodovať okrem iného o takej existenčnej otázke, akou je vyčiarknutie člena zo zoznamu advokátov za omeškanie so zaplatením príspevku na činnosť komory. Takéto rozhodnutie možno napadnúť na súde a opäť paradox: komoru bude zastupovať doktorka Michalková.

Prečo je prah tolerancie niektorých ľudí v predsedníctve komory takto posunutý?

Ja osobne túto skutočnosť neviem tolerovať. Niektorí kolegovia sa uspokojili s tým, že uznala premlčaný záväzok inak by sa toho vyše pol milióna do komory nikdy nedostalo. Okrem toho, väčšina členov predsedníctva neodsúhlasila môj návrh na zrušenie zmluvy medzi komorou a doktorkou Michalkovou o zastupovaní v sporovej agende pred súdmi. Za čo poberá mesačne veľmi slušnú paušálnu odmenu. Čiže za peniaze od komory si môže splácať dlh ku komore.

Ako reagovali vaši kolegovia po tom, ako ste zverejnili otvorený list? Súhlasili alebo im stačí, že peniaze sa komore vrátia?

Viac je tých, ktorým to prekáža. Komora má viac ako štyri a pol tisíca členov a zďaleka nie každý môže byť prezentovaný ako úspešný advokát s miliónovým kontom, najluxusnejším domom a najdrahším autom. Väčšina sú takpovediac robotníci práva. Musia vyvinúť maximálne úsilie, aby zarobili na slušné živobytie. Pre nich je to neprijateľné.

Lenže práve táto skupina zaplatí členské a ďalej sa o dianie v komore nezaujíma. Akoby nevideli možnosť zmeny komory.

Zatiaľ sa to ani mne nepodarilo... Ale neberiem to tragicky. Bolo treba len nájsť odvahu otvoriť diskusiu, aby si advokáti riešili spoločné problémy.

Aké teda boli reakcie na váš list?

Pozitívne, zatiaľ. Ohlásili sa i kolegovia, ktorých som osobne nepoznal. Zábavné je, že niektorí mi chceli finančne prispieť na inzerciu, ktorú som platil v Sme. Je evidentné, že som otvoril najmä problém možnosti prezentácie názorov o fungovaní a smerovaní advokátskej komory. Napriek tomu, že redakčná rada Bulletinu slovenskej advokácie odmietla list zverejniť, verím, že rozhodnutie zmení. A vytvorí priestor na prezentáciu nielen odborných názorov. Jednoznačne som presvedčený, že problémy advokácie vedia najlepšie riešiť samotní advokáti.

Čo tak problém korupcie a nemožnosti urobiť z advokáta agenta?

Jednoznačne súhlasím s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Kto chce byť advokát, nesmie robiť agenta. Je to podobné, ako keby sme chceli, aby kňaz robil agenta polície a porušoval spovedné tajomstvo.

Čo má teda robiť advokát, keď ho chce kolega podplatiť?

Na to sú orgány komory. Tie sú pri riešení sporných vecí medzi advokátmi informované aj o skutočnostiach, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta. Takéto informácie nedostanú ani orgány činné v trestnom konaní a ani súd, pretože o nich platí zákaz výsluchu. V tejto veci by komora vedela rozhodnúť bez problémov a kvalifikovanejšie.

Čo teda treba robiť, aby ku korupcii medzi advokátmi nedochádzalo?

Otázka sa bytostne dotýka etiky. Rozhodujúca väčšina advokátov je taká, že kolegovia ani klienti by si ich ani v náznaku nedovolili korumpovať. Lebo vedia, že s takýmto pokusom nepochodia. Lenže tak ako v prípade iných profesií i tu existuje časť, ktorá neprijíma zásady society a porušuje ich. Je vec komory, aby sprísňovala požiadavky na etické pravidlá, vedomosti a spôsobilosť fungovania advokáta.

V komore je skupina ľudí, ktorí sú tam od začiatku jej vzniku a kvôli ktorým sa situácia v advokácii asi nezmení. Má zmysel teraz riešiť tieto otázky ?

Kolegovia, ktorí sú dlhodobo vo vedení komory, sa celkom prirodzene nazdávajú, že poznajú problémy advokácie najlepšie, keďže stáli pri jej zrode. No treba si uvedomiť, že v čase vzniku stavovskej organizácie bolo okolo 250 advokátov. Dnes ich je viac ako 4 500. Je pochopiteľné, že názory na činnosť a smerovanie komory, na štýl práce, dynamiku riešenia problémov a zapojenia sa do aktivít na riešenie právnych problémov v spoločnosti nemusia byť rovnaké.

Nemusia najprv takpovediac vymrieť všetci matadori?

Nemám tento názor. Naopak, poznám mnohých „matadorov" alebo „gardových advokátov" ako veľmi progresívne zmýšľajúcich kolegov. Ich múdrosť spojená s dynamikou mladších kolegov by mohli byť zárukou, že najbližšia konferencia advokátov bude kreatívnejšie a zásadnejšie riešiť problémy advokácie.

Foto - Ivan Fleischer