Advokát: Mám pocit, že istí poslanci sú motivovaní záujmami podnikateľov

Čo je z vášho pohľadu najväčším víťazstvom protischránkového zákona?

Fakt, že z vyše 20-tisíc aktívnych subjektov zapísaných v registri partnerov verejného sektora (RPVS) je ako konečný užívateľ výhod, teda fyzická osoba, ktorá profituje z ich podnikania, uvedených len okolo 30 cyperských občanov.

Svedčí to o tom, že sme prinútili stovky cyperských schránkových firiem, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia slovenské spoločnosti, aby na Slovensku odkryli svoju vlastnícku a riadiacu štruktúru a miesto profesionálnych bielych koní ukázali svojich skutočných vlastníkov.

Prečo je dôležité, aby sme poznali skutočných vlastníkov firiem, ktoré obchodujú so štátom?

Na Slovensku dlhodobo existujú podozrenia o prepojení politiky a biznisu. Či už v tom, že sa politici podieľajú na podnikaní rôznych firiem, ktoré robia biznis so štátom, alebo v tom, že sponzori politických strán dostávajú štátne zákazky za odmenu.

Potrebovali sme vzťahy medzi štátom a súkromným sektorom sprehľadniť. Len tam, kde poznáme skutočných vlastníkov firiem, je možná efektívna verejná kontrola hospodárneho a spravodlivého nakladania s verejnými prostriedkami.

Mieri protischránkový zákon proti konkrétnym osobám alebo firmám?

Nie. Ide o to, aby bol obchod medzi štátom a súkromným sektorom transparentný, čím sa vyhneme podozreniam z korupcie alebo konfliktu záujmov. Nie je cieľom, aby finančné skupiny alebo firmy oligarchov nemohli robiť pre štát.

Je však dôležité, aby o tom vedeli štátne inštitúcie a občania a mohli takéto zmluvy podrobiť kontrole. Ak vznikne akékoľvek podozrenie o možnom konflikte záujmov, musia to začať preverovať orgány na to určené.

Dá sa nejakým spôsobom odmerať, či sa pochybné obchody utlmili?

Nestotožňujem sa s tvrdeniami, že zákon odstrihol stovky firiem od biznisu so štátom. To ani nebolo jeho účelom. Ukázalo sa však, koľko obchodných spoločností, ktoré robia obchod so štátom, majú medzi konečnými užívateľmi podnikateľov s pochybnou povesťou. Teraz je loptička na strane verejných subjektov, ktoré s týmito subjektmi obchodujú, aby vyvrátili pochybnosti o efektivite a férovosti nakladania s peniazmi nás všetkých.

Myslím si, že počet firiem obchodujúcich so štátom so zakrytými vlastníkmi, teda firiem, ktoré sa nepriznali k ich skutočným konečným užívateľom, je po zavedení protischránkového zákona podstatne menší. Odhadoval by som to na menej ako jedno percento všetkých partnerov verejného sektora.

Protischránkový zákon zatlačil na Juraja Širokého pri Váhostave aj Ivana Kmotríka pri Infra Services, dcérskej firme Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Myslíte si, že sa priznali všetci?

O tom môžeme iba špekulovať. Ak však niekto pozná spoločnosť s nejasným alebo pochybným vlastníckym pozadím, a skutoční vlastníci nie sú zapísaní v RPVS, môže podať bezplatne kvalifikovaný podnet na žilinský okresný súd. Stačí uviesť aspoň indície o nepravdivosti zápisu a súd to preverí.

Funguje to?