Načo drahý Abibas, keď je lacný Adidas
Ani limitované pracovné miesta v Harare, v hlavnom meste Zimbabwe, neodradili obchodníkov na voľnej nohe, ktorí sa nevzdávajú a bojujú ďalej s neľahkou situáciou v krajine. Svoje autá využívajú ako provizórne secondhandy s obuvou a oblečením. Stoja na parkoviskách nákupných centier či na rôznych otvorených priestoroch v rôznych častiach predmestí.
Oblečenie je neuveriteľne lacné. Ceny sa pohybujú v rozmedzí jedného dolára za spodnú bielizeň až do desiatich dolárov za bundy, košele, džínsy, biznis oblečenie, ktoré nesie elitné značky ako Tommy Hilfiger, Calvin Klein či Armani. Prípadný nakupujúci si môže oblečenie vyskúšať v kufri auta. Obchodník mu vďačne podrží kus látky, ktorá ho skryje pred zrakmi verejnosti, prípadne na seba jednoducho vrství oblečenie.
Väčšina tohto oblečenia je charitatívnym darom západných štátov určeným pre chudobné africké krajiny. Tieto obnosené odevy sú pašované cez hranice z Mozambiku a obchodníci ich ilegálne skupujú pod rúškom tmy.
Tieto odevy z druhej ruky sú tak lacné, že predaj čínskych značiek, ktoré imitujú populárne značky, vo viacerých legitímnych obchodoch v krajine, trpí. „Prečo by som si mal kúpiť Abibas, keď som si kúpil originál Adidas za menej. Alebo na čo mám platiť za Miku, keď môžem mať Nike,“ povedal zákazník s odkazom na čínske napodobeniny.
Pred obchodným centrom na predmestí Southertone stojí každé ráno asi tucet sedanov a dodávok, ktoré sú zaparkované pozdĺž cesty. Všetky núkajú na predaj oblečenie a topánky, informoval Associated Press.
Predajcovia boli nútení zriadiť tieto „obchody“ v tejto lokalite preto, lebo parkovacie miesta v meste sú už obsadené inými predajachtivými podnikateľmi na kolesách. A tí nedovolia nováčikom, aby si chytili miesto v ich okolí. Aspoň nie bez boja.
„Rovnako to funguje aj tu, musíme sa mať na pozore pred nováčikmi – veľakrát dokonca pod hrozbou násilia,“ povedal jeden z obchodníkov reportérovi Associated Press zatiaľ, čo sledoval, či nezazrie zákazníkov alebo, v tom horšom prípade, políciu.
Obchodník Roy Chinamasa povedal, že za dobrý deň zarobí až 40 dolárov. „Dobrá vec na predaji v aute je, že môžem zmiznúť veľmi rýchlo, hneď ako uvidím políciu," povedal len 22-ročný predajca. „Biznis býval dobrý, ale prísť k dolárom je v týchto dňoch skutočne ťažké.“
Manželka prezidenta výmyselníkov obraňuje
Minister financií Patrick Chinamasa nedávno vyslovil, že vláda plánuje prepustiť časť svojich zamestnancov, keďže 260 miliónový mesačný účet prehĺta viac ako 80 percent z celkových mesačných vládnych výdavkov.
Vláda tiež potrebuje vymyslieť spôsoby zdanenia neformálnych obchodníkov. Africká rozvojová banka hovorí, že viac ako dve tretiny obyvateľov Zimbabwe sú zamestnané v neformálnom sektore.
Presne spomínaný typ pouličných predajov ale spôsobuje bolehlav pre miestne orgány, keďže neexistujú žiadne daňové odvody z ich predaja.
Za nich sa ale postavila manželka prezidenta Roberta Mugabeho, Grace Mugabe, ktorá sa sama chystá na vstup do politiky. Odkázala im, aby prestali obťažovať ľudí, ktorí sa snažia zarobiť si na živobytie v uliciach, píše Associated Press.
Na eBayi idú bankovky na dračku, v krajine slúžia ako hnojivo
Zimbabwianska centrálna banka oznámila, že umožní výmenu starých zimbabwianskych dolárov za americké. Z obehu aj z bankových účtov chce starú menu úplne stiahnuť.
Krajina svoju menu prestala používať v roku 2009, keď inflácia dosiahla 230 miliónov percent. Prevodný pomer pre hotovosť, teda pre bankovky vytlačené pred týmto rokom, je v pomere jeden americký dolár za 175 miliárd bývalej zimbabwianskej meny. Ako centrálna banka uviedla, ide o súčasť plánu, ako sa starej bezcennej meny zbaviť úplne.
Najnovšie obyvatelia v krajine využívajú práve americké doláre a juhoafrické randy. Obyvatelia majú čas na prevod do konca septembra roku 2015.
Zatiaľ čo za 100 miliárd zimbabwianskych dolárov ich majiteľ získa v prepočte iba 40 amerických centov, zberatelia za tieto bankovky s obrovským počtom núl platia oveľa viac, uviedla agentúra AP.
Niektorí obyvatelia zimbabwianskej metropoly uviedli, že sa starej meny zbavili už dávno. „Použil som ju ako hnojivo na záhrade,“ cituje AP pouličného predavača Isaaca Mutezowepasia.
Iní naznačili, že nejaké bankovky ešte stále majú, no na výzvu reagovať nebudú. „Nechávam si ich pre svoje vnúčatá. Navyše viem, že za nich v budúcnosti dostanem viac, pretože po týchto zimbabwianskych dolároch bude dopyt,“ verí Tendai Nyaundi.
Niektorí obyvatelia nečakajú. Tieto bankovky v nominálnej hodnote 100 biliónov zimbabwianskych dolárov ponúkajú na webových stránkach obchodného giganta eBay. Ich ceny sa výrazne líšia: za päť kusov záujemca zaplatí medzi 159 až 174 dolármi. Cena sa líši v závislosti od série či kvality.
Hyperinflácia je extrémny prípad inflácie. Vo svete sa počas minulého storočia objavila 55-krát. Peniaze sú znehodnotené, prestávajú plniť svoje funkcie - nie sú uchovávateľom hodnoty, a preto sú často vytláčané tovarovou výmenou (väčšinou za potraviny).
Hyperinfláciu v Zimbabwe naštartovalo vyvlastňovanie pozemkov v rokoch 2000 až 2001. Toto viedlo k 50 percentnému kolapsu vo výkone krajiny nasledujúcich deväť rokov. Prispeli k nej rôzne socialistické reformy a v neposlednom rade nákladná účasť v civilnej vojne v Kongu, ktorá viedla k nadmerným vládnym rozpočtovým deficitom a zároveň k poklesu populácie pre masívne úniky z krajiny.