Má to v rukách koalícia. Na prvý pohľad dobre vyzerá prísľub premiéra Roberta Fica rozdeliť vplyv na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) medzi dvoch ľudí - šéfa úradu a šéfa Regulačnej rady. Kauza Holjenčík totiž vznikla aj preto, že všetka moc bola jedného človeka, ktorý následne prestal počúvať svoje okolie.
Expert alebo poskok
Dôležité bude, aby rozdelenie právomocí a zmena na čele úradu nebola len formálna. Ak jedného poskoka nahradia dvaja, nič sa nezmení. V kuloároch sa špekuluje o viacerých menách, ktoré by mohli prísť na úrad. Od niekdajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka až po šéfa ZSE Energia Juraja Krajcára.
Ideálnym adeptom by bol niekto schopný z biznisu, kto by úrad odborne posilnil. Mal by síce konflikt záujmov, ale ten sa dá eliminovať.
Žiaľ, koaliční politici dávajú svojimi výrokmi najavo, že radšej ako odborníkov si želajú poskokov.
Premiér napríklad vyhlásil, že chce novelizovať zákon. Úrad má podrobne informovať vládu o svojich rozhodnutiach. Síce tvrdí, že “pri plnom rešpektovaní nezávislosti”, ale kto mu to má veriť potom, ako demonštratívne roztrhal faktúru za elektrinu a nariadil Holjenčíkovi stiahnuť platné cenové rozhodnutia?
Navyše, Robert Fico s Andrejom Dankom vytvárajú v ľuďoch presvedčenie, že ceny energií nikdy nesmú narásť. Z tohto záväzku sa teraz nebudú vedieť vyvliecť. A práve na to im môže poslúžiť servilný úradník.
Silný štát
Sľuby o štátnom energetickom holdingu sú dymovou clonou, napnutím svalov na ohúrenie voličov. Ale pripustime možnosť, že štátny holding by nemusel byť úplným prepadákom. V mnohých veľkých európskych firmách dominuje štátne vlastníctvo a nie je to žiadny problém. Štátni manažéri by si už dnes nemohli v energetických firmách robiť, čo sa im zachce. Firmy majú záväzky voči bankám, musia sa zodpovedať audítorom a strážiť si rating. Ak by ich teda ovládol štát, nemusí to nevyhnutne znamenať, že sa rozradnú.
Premiér teoreticky môže mať pravdu, keď tvrdí, že skupovanie energetických firiem “stojí za to, lebo v krátkodobom horizonte nám to vráti podstatne viacej peňazí, ako do toho investujeme v danom okamihu.”
Dôležité však je, aby to nedopadlo ako s SPP. Premiér zahral divadlo o ovládnutí lukratívnych plynární. V realite vláda však prevzala len obchodníka s plynom, ktorý bol po odrátaní dividend dcérskych firiem stratový. Čím štátnemu rozpočtu uškodila. Predtým sa na dotovaní straty podieľal aj súkromný akcionár plynární a teraz zostala na krku štátu. Nad rámec toho ešte vláda posielala spotrebiteľom absurdné plynové vratky. Z tohto krajina a jej obyvatelia nič nemajú, naopak stojí ich to peniaze a stávajú sa obeťou manipulácie.
Treba zároveň pripomenúť, že kauza Holjenčík nevznikla vinou súkromných firiem, ale vinou politikov, že nedokázali regulačnému úradu zabezpečiť odbornosť a nezávislosť. Tam treba hľadať riešenie.
Ceny musia klesať
Aj premiér teraz zistil, ako mu môže amaterizmus uškodiť. Zistil, že niekedy je aj pre politika lepší nezávislý expert, ako úslužný zmätkár.
Musí však vymyslieť, ako eliminovať jedno riziko, ktoré v sebe stelesňuje nezávislý expert. Nezávislý expert sa bude usilovať o to, aby koncové ceny odrážali skutočné náklady energetických firiem. Ak náklady stúpnu, mala by stúpnuť aj cena. Lenže v tejto krajine je vďaka jej trojnásobnému premiérovi rozšírená predstava, že cena nesmie vzrásť ani za svet. Ako z toho von? Jedno riešenie existuje. Súčasťou cien sú viaceré poplatky, ktoré s energiami nesúvisia. Spotrebitelia napríklad v cenách elektriny dotujú ťažbu uhlia. Ak bude hroziť zvýšenie cien, politici môžu niektoré z týchto nákladov preniesť zo spotrebiteľov na štátny rozpočet.
