Zástupcovia 196 krajín po odkladoch schválili v sobotu večer text, ktorý predpokladá, že v druhej polovici storočia sa dosiahne rovnováha medzi emisiou skleníkových plynov a ich absorpciou prírodou.

Hlavné body novej dohody o klíme

1. Dlhodobé ciele (stupne)

Udržať zvyšovanie teploty „výrazne pod dvoma stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť hodnote 1,5 stupňa,“ čo by výrazne znížilo riziko a dôsledky klimatických zmien.

(Už summit OSN v Mexiku v roku 2010 stanovil cieľ udržať globálne otepľovanie pod dvoma stupňami Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu. Globálna teplota zemského povrchu sa už zvýšila o jeden stupeň Celzia.)

2. Dlhodobé ciele (emisie)

Podľa dohody sa musia štáty „usilovať o dosiahnutie globálneho zníženia emisií skleníkových plynov čo možno najskôr, s ohľadom na skutočnosť, že znižovanie bude trvať dlhšie v rozvojových štátoch“.

(Vyjednávači sa pokúšali sformulovať dlhodobé ciele na zastavenie emisií a transformáciu svetovej energetiky. Zástupcovia ohrozených štátov a mimovládnych organizácií požadovali jasne formulovaný plán na elimináciu alebo zníženie používania pevných palív. Čína a India, ktoré sú od používania pevných palív závislé, sa bránili stanoveniu presných termínov, kedy by sa mali tieto palivá prestať používať. Rovnako Saudská Arábia, závislá od ropy, bola proti. V rámci EÚ je zase od uhlia závislá poľská ekonomika.)

3. Financie

Nezáväzná príloha dohody uvádza, že vlády rozvinutých krajín sa majú do roku 2025 zhodnúť na výške finančnej pomoci určenej pre potreby a priority rozvojových krajín, pričom minimom bude 100 miliárd dolárov ročne.

(Na tejto čiastke sa rozvinuté štáty dohodli už v roku 2009, keď sľúbili, že po roku 2020 ju každoročne z verejných aj súkromných peňazí poskytnú rozvojovým krajinám na zníženie ich emisií skleníkových plynov a na zvládnutie povodní, vĺn horúčav a zvyšujúcej sa hladiny svetových morí.)

4. Straty a škody

V dohode sú zakotvené už existujúce medzinárodné mechanizmy na zvládanie nevyhnutných strát a škôd spôsobených klimatickými zmenami, pretože nebola dosiahnutá zhoda na iných formuláciách.

(Rozvojové štáty požadujú dlhodobé mechanizmy, ktoré by im pomohli zvládať straty a škody spôsobené prírodnými katastrofami, napríklad tajfúnmi, alebo dôsledkami zvyšovania hladiny svetových morí. Všetky vlády sa tejto téme venujú od roku 2013, ale doteraz s malými výsledkami.)

5. Trhy s emisiami oxidu uhličitého

Právne záväzný text dohody neobsahuje žiadne konkrétne zmienky o trhoch s emisiami oxidu uhličitého ani o možnosti postihov za emisie oxidu uhličitého v letectve či lodnej doprave. Obsahuje však zmienku o „využití medzinárodne prenosných zmierňujúcich opatrení,“ ktorá by umožnila štátom na báze dobrovoľnosti kompenzovať ich vlastné emisie nákupom emisných kreditov iných štátov.

6. Diferenciácia

V dohode sa hovorí, že rozvinuté štáty by mali poskytovať finančné zdroje na pomoc rozvojovým štátom. Finančne by mali pomáhať tí, ktorí „sú v pozícii tak urobiť.“

(Rozvojové krajiny tvrdia, že bohaté štáty, tak ako boli stanovené v konvencii z roku 1992, by mohli robiť viac pre znižovanie emisií a poskytovanie finančnej pomoci slabším. Rozvinuté štáty zase tvrdia, že niektoré krajiny, ako Singapur či Južná Kórea, sa odvtedy stali rozvinutejšími, a mohli by tiež robiť viac.)