1. Zanedbanie investícií
Košický U.S. Steel trápi vysoký investičný dlh. Americká matka totiž od krízy v roku 2009 výrazne okresala investície do slovenskej dcéry, čo si následne vybralo svoju daň. Ako v decembri informoval denník Sme s odkazom na internú správu o stave fabriky, U.S. Steel Košice má zastarané zariadenia, ktoré nedokážu konkurovať ostatným hutám.
Nevyhnutné je podľa tejto správy modernizovať trať na valcovanie ocele. Kyslikáreň na výrobu tekutého kyslíka a dusíka zase funguje na československej technológii zo 60. rokov minulého storočia. Správa tiež kritizuje stav jednej koksárenskej batérie, ktorá nespĺňa emisné limity na tuhé znečisťujúce látky.
Ak by sa rozhodli Američani v Košiciach zostať, museli by do podniku naliať minimálne miliardu eur. To sú len nevyhnutné investície, aby fabrika mohla vyrábať ďalej. Podľa ľudí z oceliarskeho biznisu je však potrebná ďalšia miliarda, aby košická huta mohla konkurovať špičkovým európskym fabrikám ako Voestalpine alebo ArcelorMittal. Ako sa zdá, U.S. Steel nie je ochotný tieto prostriedky do košickej dcéry naliať, keďže financie potrebuje na sanovanie vlastného dlhu a investície na domácom trhu.
2. Dlhy americkej matky
U.S. Steel doma ťažia dlhy. V treťom kvartáli vlaňajška predstavoval čistý dlh koncernu 1,6 miliardy dolárov. Na konci predminulého roku pritom bol až vo výške 2,4 miliardy dolárov. Korporácii pomohol nárast cien ocele, ako aj úsporné opatrenia a interný ozdravný plán. Firma tiež vydala nové akcie v hodnote takmer pol miliardy dolárov a posilnila tak svoju hotovostnú pozíciu.
V prípade, ak bude rast cien surovín pokračovať alebo príde opäť k prudkému poklesu cien ocele a U.S. Steel sa nepodarí udržať v čiernych číslach, môže sa dostať pod tlak investorov. Vtedy bude prostriedky z predaja košickej dcéry určite potrebovať.
3. Neschopnosť presadiť sa v automotive
Košický U.S. Steel má kvôli zastaraným technológiám problém dodávať plechy do automobilového priemyslu, kde sú prísne štandardy na kvalitu a vlastnosti. Pozinkovacia linka v Košiciach, ktorá je na výrobu kvalitnej ocele s vyššou pridanou hodnotou nevyhnutná, má takmer desať rokov a nezodpovedá už plne požiadavkám automobiliek. V regióne strednej Európy, kde je v okruhu päťsto kilometrov viac ako pätnásť závodov na výrobu automobilov a stovky subdodávateľov, je neschopnosť využiť tento potenciál veľkým problémom.
U.S. Steel Košice kedysi dodával českej automobilke Škoda. Dnes je jediným významným odberateľom len rumunská Dacia. V minulom roku sa fabrike podarilo dojednať kontrakt na dodávku aj s trnavskou PSA Groupe. Ide však len o symbolické objemy. Problémom minimálnych odberov bola podľa informácií TRENDU nízka flexibilita košickej fabriky spojená s jej problémami vyrobiť dostatočne tenkú a zároveň pevnú oceľ.
4. Environmentálna regulácia
Problémom je aj pretrvávajúci tlak z Bruselu na ekologizáciu výroby, čo so sebou prináša potrebu ďalších významných investícií. Do roku 2020 vraj budú U. S. Steelu podľa denníka SME chýbať povolenky na vypustenie 15 miliónov ton emisií skleníkových plynov, čo je pri cene šesť eur za tonu emisií dodatočných 90 miliónov eur. Okrem toho sa v areáli podniku nachádzajú aj bližšie nešpecifikované ekologické záťaže, ktoré bude musieť spoločnosť rekultivovať.
5. Orientácia na domáci trh
U.S. Steel v posledných rokoch vycúval prakticky zo všetkých krajín okrem domovského trhu. Jedinou výnimkou zostala košická huta. Pred piatimi rokmi predal koncern spolu s dlhmi srbskú hutu Železara Smederevo tamojšej vláde za jeden dolár. Tri roky dozadu sa do problémov dostala aj jej kanadská dcéra, keď požiadala o ochranu pred veriteľmi a vlani americký koncern súhlasil s jej odpredajom.
Ponechať si slovenskú fabriku bez možnosti väčších synergických efektov v Európe tak nemá pre U.S. Steel veľký význam, aj keď košická huta je so svojimi ziskami zlatým vajcom korporácie.
Novozvolený americký prezident Donald Trump navyše sľubuje domácim oceliarom masívnu podporu. Plánuje napríklad rozbehnúť veľké infraštruktúrne projekty, kde chce využiť práve americkú oceľ. Aj to mohlo zavážiť, že sa U.S. Steel rozhodol zamerať na domáci trh.
6. Závislosť od Ruska a Ukrajiny
Košická oceliareň je takmer kompletne závislá od dovozu nerastných surovín z Ruska a Ukrajiny. Do závodu smeruje takmer deväťdesiat percent všetkých surovín po širokorozchodnej železnici, na čo je prispôsobená celá infraštruktúra a tovarové toky vo fabrike. Ak by U.S. Steel Košice chcel dovážať viac surovín po klasickom rozchode, musel by výrazne investovať do nových výklopníkov a súvisiacej infraštruktúry. Vzhľadom na napätú situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou je nevyhnutné nad touto investíciou začať aktívne premýšľať, čo však americký vlastník neriešil.
