KDH si zvolilo nové vedenie, už bez Hlinu
Mimoparlamentné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) si na sobotňajšom sneme v Ružomberku volilo nové vedenie. Na poste predsedu nahradí Alojza Hlinu doterajší podpredseda a šéf Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský, ktorého v tajnom hlasovaní podporilo 287 z 326 prítomných delegátov.
Majerský bol jediným uchádzačom o predsednícku pozíciu, Alojz Hlina po marcovej rezignácii opäť nekandidoval. Od volebného neúspechu, kedy hnutie zostalo pred bránami parlamentu s 4,65 percentami hlasov, stranu viedol jej podpredseda Pavol Zajac.
KDH má nového predsedu: Budem sa snažiť budovať mosty, v žiadnom prípade nie múry
Novými podpredsedami sa po tajnom hlasovaní stali Igor Janckulík, Tomáš Merašický a Marián Čaučík. Alojz Hlina v kandidatúre na podpredsedu neuspel, keď predtým nový predseda delegátom naznačil, že si ho na tomto poste v strane neželá. „KDH je demokratická strana, treba rešpektovať výsledok volieb,“ komentoval A. Hlina hlasovanie.
„Chceme tu byť pre všetkých obyvateľov Slovenska,“ uviedol pre médiá nový predseda Majerský s tým, že chce v politike budovať mosty namiesto múrov. Stranu chce pripraviť na najbližšie parlamentné voľby a naďalej oslovovať primárne kresťanov a konzervatívcov. Zároveň chce vybudovať tím expertov, ktorí budú pripravovať odborné riešenia na aktuálne a dlhodobé výzvy Slovenska.
Očkovanie proti Covidu-19 nebude povinné
V nedeľnej relácii TV Markíza Na telo plus o téme vakcinácie proti novému koronavírusu diskutovali minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) a minister školstva Branislav Gröhling (OĽaNO). Obaja dúfajú v to, že si ľudia uvedomia dôležitosť očkovania a vakcináciu podstúpia sami.
Okrem toho, že očkovanie nebude povinné, Krajčí potvrdil, že vakcína bude zadarmo, je však potrebné počkať na jej vývoj. „V každom prípade platí, že vakcína môže prísť na trh až po tretej fáze klinického testovania, to sú podmienky registrácie na území Európskej únie, a teda aj SR,“ upozornil.
Na výhody očkovania chce jeho rezort upozorňovať informačnou kampaňou, o efektivite edukačného prístupu namiesto vynucovania je presvedčený aj Branislav Gröhling. Prioritne budú zaočkované najrizikovejšie skupiny, Krajčí pripustil aj to, že ľudia, u ktorých sa zistí dostatok protilátok, očkovanie nebudú potrebovať.
Ministri sa vyjadrili aj k téme povinného nosenia rúšok v školách. Podľa M. Krajčího sa táto povinnosť môže po dvoch týždňoch skončiť, pokiaľ vtedy bude pandemická situácia podobná súčasnej. „Musíme si uvedomiť, že nástup do škôl sa týka približne 800-tisíc ľudí, ktorí vstúpia do kontaktov s ostatnými,“ zdôraznil B. Gröhling s tým, že prísnejšie opatrenia budú preto najmä počas prvých dvoch týždňov.
Lukašenko uviedol armádu do pohotovosti
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v sobotu navštívil vojenskú posádku v meste Grodno a varoval pred revolúciou kontrolovanou zo zahraničia. Oznámil, že poverí ministra obrany, aby prijal „najtvrdšie opatrenia“ na ochranu celistvosti štátu.
Nebezpečenstvo podľa Lukašenka hrozí najmä zo strany Poľska a NATO. V západnej časti krajiny, ktorej strediskom je Grodno, podľa neho už vejú poľské vlajky a je potrebné ju brániť. Tiež oznámil, že v súvislosti s údajným zhromažďovaním vojsk NATO pri hraniciach prijal rozhodnutie uviesť hlavné jednotky ozbrojených síl do plnej pohotovosti.
Bielorusom svitá na nové časy. Budú však určite lepšie?
„Ale ak podnik nepracuje, dajte od pondelka zámok na vráta. Ľudia vychladnú a vyberieme, koho do toho podniku pozvať,“ vyhlásil Lukašenko na margo zamestnancov štrajkujúcich podnikov. Krajina podľa neho taký výpadok prežije a bojkoty majú slúžiť len ako prostriedok súkromných firiem, aby povzbudili zamestnancov štátnych podnikov štrajkovať a oni mohli ovládnuť trh.
Napriek zákazu hromadných podujatí vyšlo v nedeľu do bieloruských ulíc odhadom viac ako 100-tisíc ľudí. Bezpečnostné zložky zablokovali mnohé stanice metra, boli vyzbrojené štítmi a vodnými delami. Ministerstvo obrany pohrozilo, že v prípade nepokojov tentoraz nebude zasahovať polícia, ale armáda.
TikTok zažaluje Donalda Trumpa
Sociálna sieť TikTok v sobotu potvrdila, že plánuje zažalovať administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa za nariadenie, podľa ktorého sa musí americká verzia aplikácie oddeliť od materskej čínskej spoločnosti ByteDance. Žalobu plánuje podať počas budúceho týždňa.
„S cieľom zabezpečiť, aby sa neznehodnotilo právo a s našou spoločnosťou a našimi používateľmi sa zaobchádzalo čestne, nemáme inú možnosť, len napadnúť nariadenie prostredníctvom súdneho systému,“ uviedol pre agentúru DPA hovorca TikToku.
Podľa nariadenia Donalda Trumpa musí ByteDance do 15. septembra dosiahnuť dohodu o akvizícii TikToku niektorou americkou spoločnosťou. Hlavným adeptom je Microsoft, o prevzatie aplikácie však vyjadril záujem aj Twitter.
Prezident sa obáva, že zber dát touto aplikáciou „môže poskytnúť čínskej komunistickej strane prístup k osobným a majetkovým informáciám Američanov“. Obavy z korporátnej či protištátnej špionáže viedli k celoplošnému zákazu používania aplikácie či vytvoreniu zákona, ktorý zakazuje štátnym zamestnancom stiahnuť aplikáciu na ich služobné zariadenia. O ňom momentálne rokuje americký Kongres.
Navaľného previezli do berlínskej nemocnice
Podľa ľudskoprávneho aktivistu Jaka Bizilja je zdravotný stav významného predstaviteľa ruskej opozície Alexeja Navaľného veľmi znepokojujúci. Politika v sobotu letecky previezli z nemocnice v sibírskom Omsku do berlínskej nemocnice Charité. Aktivista vyhlásil, že ak by lietadlo, ktorým mali Navaľného pôvodne vo štvrtok previezť, núdzovo nepristálo v Omsku, líder ruskej opozície by zomrel.
Po pristání na berlínskom letisku Tegel bol Navaľnyj prevezený do nemocnice, pričom ho sprevádzala kolóna policajných motocyklov a áut. Kritika Kremľa do Berlína dopravili spoločne so ženou Juliou po tom, čo lekári v Omsku vyhlásili, že jeho život nie je v bezprostrednom ohrození.
Nemocnica Charité vo vyhlásení uviedla, že informácie o Navaľného zdravotnom stave zverejní po konzultácii s rodinou a vyhotovení všetkých testov. Nejde pritom o prvého človeka s väzbami na opozíciu, ktorého prevoz do nemocnice zariadila skupina okolo J. Bizilja. V rokoch 2015 a 2017 napríklad dvakrát s príznakmi otravy hospitalizovali opozičného aktivistu Vladimira Kara-Murzu.
