5 top udalostí víkendu: Polemiky v rámci koalície pokračujú a alternatíva pre budúcnosť Európy

Koaličné polemiky pokračujú

Vyjadrenie predsedu Národnej rady Borisa Kollára (Sme rodina), že by pred odídencom z poslaneckého klubu Smeru-SD Jánom Podmanickým nezavrel dvere svojej strany ani poslaneckého klubu, vyvolalo v rámci koalície novú polemiku.      

Podľa predsedu B. Kollára, J. Podmanický je slušný človek s podporou voličov na Kysuciach a Orave. B. Kollár taktiež pripomenul, že bývalý poslanec Smeru-SD ako jediný zo strany hlasoval za jeho exekučné amnestie počas minulého volebného obdobia. Strana Sme rodina je už dlhšiu dobu známa ako útočisko pre bývalych politikov Smer-SD. Názorným príkladom politického exodu bývalých členov Smeru je novozvolený poslanec Sme rodina Martin Borguľa, ktorý bol dlhé roky jedným z hlavných pilierov komunálnej politiky Smeru v Bratislave.

Zatiaľ čo momentálne nezaradený poslanec J. Podmanický sa odmietol stať súčasťou parlamentného klubu, alebo strany, tak samotné gesto B. Kollára si získalo pozornosť jeho koaličných partnerov. Poslanec koaličnej strany Za ľudí Miroslav Kollár v nedeľňajšom rozhovore pre Denník N vyhlásil, že si nevie predstaviť spoluprácu s bývalým členom Smeru-SD vo vládnej koalícii.      

Otázna je aj pozícia ostatných koaličných partnerov voči gestu tretej najsilnejšej strany, ktorý by sa dal v krajnej situácii interpretovať ako výzva k bližšej spolupráci medzi konzervatívnym krídlom Smeru-SD a Sme rodina.

Aktuálne polemiky vrámci koalície zároveň v otázkach zrušenia vyplácania 13. dôchodku a vlakov zadarmo, ale taktiež zákazu nedeľného predaja môžu vytvoriť koaličný precedens. Veľkou skúškou pre súdržnosť koalície budú v najbližších týždňoch návrhy z dielne tzv. hodnotovej platformy (Podmanický, Kerý a KDŽP) ale aj návrhy opozičného Smeru-SD spojené so zákazom nedeľného predaja, ktorých podpora môže byť lákavá pre poslancov Sme Rodina a OĽaNO.

Alternatíva pre spoločné eurodlhy

Pozornosť a tok debaty o pláne ekonomickej obnovy Európy sa v posledných dňoch sústredili najmä na spoločnom návrhu Francúzska a Nemecka. V sobotu sa však fiškálne konzervatívne krajiny Európskej únie (EÚ) - Rakúsko, Švédsko, Dánsko a Holandsko, zhodli na návrhu alternatívného plánu obnovy ekonomiky po koronakríze.      

Fiškálne zodpovedné krajiny si stanovili za prioritu vytvorenie jedinečného záchranného fondu na podporu ekonomiky EÚ. Predstavitelia bloku zároveň nesúhlasia so zvyšením európskeho rozpočtu, mutualizáciou navrhovaného dlhu a žiadajú obmedzenie finančnej pomoci maximálne na dva roky.      

Podľa alternatívneho návrhu fiškálne konzervatívnych krajín by Európska komisia získala peniaze pre záchranný fond na finančných trhoch a tieto by rozdelila členským štátom vo forme lacných úverov. Takto získané peniaze by sa mali použiť na rekonštrukciu a podporu budúcej odolnosti zdravotného sektora a ekonomiky.

Nemecko-francúzsky návrh počíta s tým, že Európska komisia získa na kapitálovom trhu peniaze, ktoré potom prostredníctvom rozpočtu EÚ bude distribuovať ako dotácie pre regióny a sektory najviac zasiahnuté koronakrízou. Nemecko-francúzsky návrh počíta s celkovým objemom programu na úrovni 500 miliárd eur.     

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz sa v posledných dňoch ostro ohradil voči nemecko-francúzskemu návrhu a podotkol, že podporuje núdzovú pomoc, ale bez perspektívy spoločného dlhu.      

Taliansko, ktoré posledné týždne kritizuje európske krajiny a inštitúcie z nedostatočnej pomoci pre južnú Európu už označilo alternatívny plán podpory obnovy za „defenzívny a neprimeraný".

Nezamestnanosť naprieč celej Amerike narastá

Podľa ekonomického poradcu Bieleho domu Kevina Hassetta, by obrat v aktuálnej situácii na americkom trhu práce mohol nastať v priebehu júna a júla.      

Podľa poradcu Bieleho doma neistota ohľadom zotavovania americkej ekonomiky naďalej pretrváva. V máji očakáva K. Hassett rast nezamestnanosti na úroveň 20 percent, pričom v júni môže ešte narásť na vyššiu úroveň.      

Pandémia koronavírusu, ktorá prinútila mnohé obchody a spoločnosti k zavretiu viedla k rekodrnému rastu nezamestnanosti. Vo februári bola v Spojených štátoch nezamestnanosť na úrovni 3,5 percenta, čo predstavovalo 50-ročné minimum. Následne v marci vzrástla na úroveň 4,4 percenta a v apríli na rekordných 14,7 percent.

Nárast nezamestnanosti bol evidovaný vo všetkých 50 štátoch. Najväčší percentuálny nárast nezamestnanosti zažila Nevada a najväčší nárast v počte žiadosti Kalifornia.

Nový prieskum, starí hráči

Podľa nedeľňajšieho prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by OĽaNO vyhralo voľby so ziskom  22,9 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončil opozičný Smer-SD, ktorý by volilo 21,6 percenta respondentov.  Pódium uzatvára Sme rodina so ziskom na úrovni 11,2 percenta. Do parlamentu by sa celkovo prekrúžkovalo šesť strán.       

Vrámci opozície si prilepšilo najmä ĽSNS, ktoré získalo 9,7 percenta oslovených. Vo voľbách strana získala cez 8 percent hlasov. Napriek neúspechu vo voľbách a rozpadu koalície so stranou Spolu, mimoparlamentné Progresívne Slovensko by sa v prípade volieb dokázalo teoreticky prekrúžkovať do parlamentu s 6,5 percentami hlasov.    

Pred bránami parlamentu by naďalej ostalo KDH s výsledkom 4,8 percenta, podobne ako koaličná strana Za ľudí s 4,3 percenta hlasov a SMK s 4,2 percentami opýtaných. 

Vrámci koalície jedinou stranou, ktorá si polepšila oproti predošlým prieskumom bola Sloboda a Solidarita s podporou na úrovni 8 percent.      

V prepočte na mandáty by sa z kandidátky OĽaNO a dostalo do parlamentu 43 nominantov, Smer-SD by mal 41 poslancov a Sme rodina 21. Kotlebovci – ĽS Naše Slovensko by v zákonodarnom zbore disponovali 18 hlasmi, SaS by obsadila 15 kresiel a Progresívne Slovensko by získalo 12 mandátov.   

Zaujímavým číslom je aj deklarovaná volebná účasť, ktorá v prieskume narástla na rekordnú  úroveň 73,1 percent respondentov.

Napätie medzi Pekingom a Washingtonom stúpa

Podľa ministra zahraničných vecí Číny Wang Yia, Spojené štáty zatláčajú svoje vzťahy s Čínou na „pokraj novej studenej vojny". Napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi narastá vzhľadom na pandémiu koronavírusu, obchodnú vojnu a štatút Hongkongu.     

„Našej pozornosti neuniklo, že niektoré politické sily v USA využívajú čínsko-americké vzťahy a tlačia naše dve krajiny na pokraj novej studenej vojny," povedal šéf čínskej diplomacie novinárom.      

Americký prezident Donald Trump patrí k popredným kritikom prvotnej reakcie Číny na šírenie vírusu SARS-CoV-2, ktorý si celosvetovo vyžiadal vyše 330-tisíc úmrtí a spôsobil značné ekonomické škody. Americký prezident obviňuje Peking z nedostatočnej reakcie miestnych orgánov a umožnenia aby sa vírus rozšíril do celého sveta v ranej fáze jeho šírenia.     

Trenie medzi veľmocami vyvolal aj návrh čínskeho zákona o národnej bezpečnosti v Hongkongu, ktorý je podľa kritikov zameraný na potlačenie prodemokratického hnutia a občianskych slobôd v tejto autonómnej oblasti.      

Šéf čínskeho rezortu diplomacie naopak obviňuje americkú administráciu zo systematických útokov a pokusov očierňovania Číny na medzinárodnej scéne.        

„Okrem devastácie spôsobenej novým koronavírusom sa v USA šíri aj politický vírus," vyhlásil Yi Wang na tlačovej konferencii.