Konsenzus najvyšších ústavných činiteľov
Prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Igor Matovič a predseda Národnej rady Boris Kollár v sobotu podpísali spoločnú deklaráciu o zahranično-politickej orientácii Slovenska. Najvyšší ústavní činitelia sa zhodli na obrane slobody, demokracie, právneho štátu a dodržiavaní medzinárodnych pravidiel. Pri príležitosti dňa Európy sa taktiež zaviazali vytvárať jednotnú, proeurópsku a proantlantickú politiku.
Podľa ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka podpis spoločnej deklarácie nesie dôležité posolstvo o budúcom smerovaní Slovenska. Šéf rezortu diplomacie taktiež zdôraznil svoju túžbu po konštruktívnom dialógu zhodnocujúcom výhody a nevýhody slovenského členstva v Európskej únii.
Napriek tomu, že podobné deklarácie boli podpísané najvyššími ústavnými činiteľmi už v minulosti, ich implementácia bola otázna. Kontroverznou postavou bol najmä predošlý predseda Národnej rady Andrej Danko, ktorého zahranično-politické pôsobenie sa ohraničovalo k frekventovaným vizitám v Moskve a veľmi vrelým vzťahom s predstaviteľmi Ruskej federácie.
Podobné obavy sa spájajú najmä s aktuálnym predsedom Národnej rady Borisom Kollárom, ktorý počas minuloročných eurovolieb začlenil svoju stranu Sme rodina do euroskeptickej frakcie Európa národov a slobody. Veľkou neznámou je aj premiér I. Matovič. Premiérov zahranično-politický profil je pomerne málo známy a jeho osoba je považovaná za nepredvídateľnú.
Pandémia nezastavila oslavy víťazstva v Bielorusku
Bielorusko aj napriek pandémii koronavírusu v sobotu usporiadalo verejne prístupnú vojenskú prehliadkou k pripomenutiu Dňa víťazstva. Prehliadky sa zúčastnilo cez 3 000 vojakov, desiatky lietadiel, bojových vozidiel a taktiež mnoho pozorovateľov, ktorí nedodržali bezpečné odstupy a nemali zakryté dýchacie cesty.
Prezident Alexander Lukašenko si priebehom posledných týždňov získal pozornosť celého sveta svojimi výrokmi, ktoré spochybňujú hrozbu spojenú so šírením koronavírusu. Prezident pri svojich prejavoch vyzýval k práci na čerstvom vzduchu, aktívnemu športu a pravidelnej konzumácií destilátov. Na druhej strane A. Lukašenkov režim veľmi svižne a často aj brutálne zasahuje voči kritikom vládneho prístupu, ktorí upozorňujú na podozrenia z cieleného znižovania počtu nakazených a mŕtvych.
5 top udalostí dňa: O nezamestnanosti v Amerike a tichom výročí víťazstva nad fašizmom
Prístup bieloruského prezidenta môže pre mnohých vyzerať ako šialenstvo, ale pre posledného diktátora Európy je to pravdepodobne iba zúfalý pokus ako sa udržať pri moci. Bielorusko sa aktuálne nachádza vo veľmi napätej ekonomickej situácii spojenej s výrazným poklesom petrochemického priemyslu, obchodných obmedzení a napätými vzťahmi s Ruskom, ktoré z roka na rok stále viac obmedzuje subsídia pre bieloruské hospodárstvo.
Existuje preto možnosť, že A. Lukašenko sa nerozhodol uzavrieť krajinu kvôli tomu, že neverí na dopady ochorenia, ale kvôli tomu, že si to jednoducho nemôže finančne dovoliť.
Perspektíva štvrtej fázy otvárania ekonomiky
Predseda vlády I. Matovič dnes vyhlásil, že štvrtá fáza uvoľňovania slovenskej ekonomiky by sa mohla spustiť už 20. mája. Dátum avizovaného uvoľňovania je však závislý od priaznivého vývinu počtu nakazených. Premiér taktiež zdôraznil, že prevádzky obsiahnuté v štvrtej fáze by sa nemali otvoriť naraz.
Aktuálne stanovený medián pre zatváranie prevádzok je na úrovni 50, I. Matovič však avizoval, že pre otváranie nových prevádzok musí byť kĺzavý medián na úrovni 25.
Podľa predsedu vlády Slovensko nemá finančné zásoby do budúcna a bude musieť prehodnotiť niektoré sociálne opatrenia. Premiér však pritom dodal, že neplánuje rušiť niektoré z nových sociálnych opatrení, ale radšej zvažuje ich odklad na neskoršiu dobu.
Gruzínsky dobrodruh opäť spôsobil vlnu napätia
Jeden z najznámejších politických dobrodruhov 21. storočia Michail Saakašvili zažil veľký návrat do ukrajinskej politiky. Po nevydarenom pokuse prezidenta Volodymyra Zelenského vymenovať bývalého gruzínskeho prezidenta na podpredsedu vládu pre reformy, sa M. Saakašvili nakoniec stal šéfom Prezidentskej rady pre reformy.
M. Saakašvili je bývalý prezident Gruzínska, ktorý je známy veľmi tvrdým prístupom k reformám a Ruskej federácii, sa po svojom odchode z Gruzínska spojenom s obvineniami z korupcie aktívne angažoval v ukrajinskej politike. Po udalostiach Euromajdanu bol ako politický spojenec Petra Porošenka menovaný guvernérom problematickej Odeskej oblasti, kde dosiahol výrazné ekonomické úspechy. Neskôr sa však dostal do konfliktu s prezidentom P. Porošenkom a mnohými oligarchami a v roku 2017 prišiel o ukrajinské občianstvo.
Návrat radikalného reformistu spôsobil výrazny odpor aj v ukrajinskom a gruzínskom politickom priestore. Zatiaľ čo tí prví považujú M. Saakašviliho za neriadenú radikálnu strelu, tak Gruzínci naďalej požadujú jeho extradiciu na základe obvinení z korupcie. Spor medzi Tbilisi a Gruzínskom eskaloval až do bodu, kde Gruzínsko stiahlo svojho veľvyslanca z Kyjeva.
Deň Európy počas pandémie
V sobotu si mnohí európski lídri pripomínali 75. výročie Schumanovej deklarácie, známe tiež ako Deň Európy. Najvyšší predstavitelia európskych inštitúcii a lídri členských štátov pri tejto príležitosti avizovali spoločnú medziľudskú a medzištátnu solidaritu či zrod novej a silnejšej Európy po ústupe koronakrízy.
Vo svojom internetovom posolstve predseda Európskej rady Charles Michel podotkol, že Európa je zobrazením slobody, tolerancie, otvorenosti, diverzity a inovácie. Prezident Francúzska Emmanuel Macron vyzval na odvahu a uvažovanie o novej budúcnosti. Prekvapivým bolo aj vyjadrenie maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý vyhlásil, že nikdy predtým neexistovala tak silná potreba pre európsku spoluprácu.
Zahraničným médiám neuniklo posolstvo premiéra Igora Matoviča, ktorý podotkol, že Európska únia sa občas zdá ako chaotická a komplikovaná, ale práve ona dáva ľuďom pocit bezpečia.
