Do boja o Kiskovo dedičstvo ide aj tretí kandidát

Okresný snem koaličnej strany Za ľudí v Banskej Bystrici ešte v piatok navrhol, aby kandidátmi v demokratickom boji o predsednícke kreslo bola vicepremiérka Veronika Remišová, podpredseda Národnej rady Juraj Šeliga a poslanec Miroslav Kollár. Posledný menovaný na sociálnej sieti cez víkend reagoval na stranícku výzvu a potvrdil, že do toho ide.

Miroslav Kollár priblížil, že po dlhšej úvahe sa rozhodol prijať výzvy viacerých okresov. „Myslím, že je čas predstaviť viaceré názory na budúce smerovanie Za ľudí s ambíciou urobiť z našej strany stabilnú súčasť politickej scény s dvojciferným potenciálom," uviedol. V prvom kole deklaroval záujem diskutovať s ostatnými kandidátmi o ich predstavách.

Nového predsedu by si mala strana Za ľudí voliť na celoštátnom sneme 8. augusta. Líder strany a exprezident Andrej Kiska nebude opätovne kandidovať. Ako svojho nástupcu podporuje podpredsedníčku strany a ministerku investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniku Remišovú, ktorá už svoju oficiálnu kandidatúru potvrdila.

Smer ráta s návratom popularity

Podpredseda Smeru-SD Ladislav Kamenický v nedeľu v relácii Na telo plus skonštatoval, že strana Smer-SD sa pod staronovým vedením konsoliduje a má šancu, aby bola na tom lepšie, ako je to v súčasnosti.

Exminister financií na margo zmien, ktoré nastali na čele strany po odchode Petra Pellegriniho a skupiny poslancov, povedal, že strana sa konsoliduje a s novými tvárami je spokojný.

„Potrebujeme nové tváre. Musia to byť talenty nielen v oblasti politiky, ale aj odbornosti," podotkol.

S tímom podpredsedov, ktorý snem nedávno schválil, si Smer trúfa získať vyššiu podporu voličov. L. Kamenický verí, že strana bude na tom lepšie už do konca roka. Zároveň zdôraznil, že nevidí žiaden dôvod na odchod ďalších poslancov zo strany.

Nemecká centrálna banka varuje pred eurodlhom

Rozhodnutie európskych lídrov o spoločnom zadlžení s cieľom financovať svoje ekonomiky oslabené dôsledkami koronakrízy by malo zostať výnimkou a nesmie slúžiť ako návod na riešenie budúcich rozpočtových výziev. Myslí si to prezident nemeckej centrálnej banky Bundesbank Jens Weidmann,

Ako je známe, dohoda lídrov Európskej únie má Európskej komisii umožniť získať na kapitálových trhoch 750 miliárd eur v prospech všetkých 27 členských štátov v podobe lacných úverov a nenávratných grantov. Je to prvý prípad v dejinách, kedy európske inštitúcie budú narábať s inými zdrojmi ako členské vklady.

Podľa J. Weidmanna, finančná solidarita je vzhľadom na súčasnú krízu správnym krokom, no mechanizmus zadlžovania by mal zostať výnimkou a finančná pomoc by mala byť spojená s prísnymi podmienkami.

„Myslím si, že spoločný dlh pre rozsiahle transfery je sporný. V neposlednom rade preto, lebo balík nemá slúžiť ako odrazový mostík na rozsiahle zadlžovanie EÚ pre bežné financovanie rozpočtu." doplnil.

V Chabarovsku to vrie, aktivistom vnútili karanténu

Ruské úrady nariadili karanténu niekoľkým aktivistom opozičného hnutia Otvorené Rusko, ktorí pricestovali do mesta Chabarovsk na Ďalekom východe, aby podporili masové zhromaždenia na podporu odvolaného gubernátora Sergeja Furgala. Guvernéra moskovské orgány obvinili – podľa mnohých pozorovateľov falošne – z vrážd miestnych podnikateľov.

Ruský spravodajský server Novaja Gazeta s odvolaním sa na politológia Alexandra Kyneva uviedol, že do hotela, kde boli aktivisti ubytovaní, prišli policajti a muži v civile a žiadali, aby absolvovali 14-dňovú karanténu. Dôvodom mal byť údajný kontakt s osobou nakazenou koronavírusom.

Politológ v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy pritom uviedol, že aktivisti sa na Ďaleký východ dopravovali lietadlami letiacimi na rozličných linkách, takže všetci nemohli prísť do kontaktu s danou údajne infikovanou osobou. Zároveň zdôraznil, že aktivisti dostali na výber 14-dňovú karanténu alebo 15-dňové väzenie.

Ďalší zo série opozičných protestov – podľa pozorovateľov najmasovejší – sa v Chabarovsku konal práve v sobotu. Kým miestna radnica informovala o asi 6 500 účastníkoch, podľa medializovaných správ sa na proteste zišli desiatky tisíc demonštrantov. Podobné akcie sa konali aj v mnohých ďalších mestách.

Izraelčania protestujú proti premiérovi

Tisíce Izraelčanov sa v sobotu vo viacerých mestách zišli na demonštráciách proti premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi (zvanému populárne Bibi). Protesty trvajú už niekoľko týždňov a ich dôvodom je nespokojnosť s postupom vlády v boji s pandémiou koronavírusu. Ďalším podnetom protestov sú aj obvinenia z korupcie a sprenevery voči premiérovi a jeho manželke.

Najväčší  protest sa v sobotu konal v Jeruzaleme pred rezidenciou predsedu vlády. Stovky ľudí sa zhromaždili aj pred plážovým domom Netanjahua v meste Caesarea. Minulý týždeň polícia použila vodné delá na rozohnanie davov v Jeruzaleme.

Po opätovnom otvorení ekonomiky v máji, ktoré kritici označili za unáhlené, sa počet nových prípadov nákazy v Izraeli výrazne zvýšil a prírastok dosahuje v priemere okolo dvetisíc za deň. Miestna vláda preto obnovila platnosť niektorých opatrení. Obmedzenia zavedené v boji proti šíreniu pandémie pritom značne zasiahli ekonomiku a úroveň nezamestnanosti prudko narástla na takmer 20 percent.