Voľbu generálneho prokurátora vyhlásia asi v júni

Predseda parlamentu Boris Kollár pre TASR uviedol, že je „vysoko pravdepodobné“, že voľbu nového generálneho prokurátora vyhlási na júnovej schôdzi parlamentu. Šéfa prokuratúry vymenúva hlava štátu na návrh Národnej rady SR na funkčné obdobie 7 rokov. Súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára vymenoval v roku 2013 vtedajší prezident Ivan Gašparovič. Jeho mandát sa končí v júli tohto roka..

Ako kandidáta na šéfa prokuratúry zatiaľ spomenuli premiér Igor Matovič (OĽaNO) a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) advokáta Daniela Lipšica. Súčasná legislatíva však hovorí, že do funkcie môže byť vymenovaný len prokurátor.

Matovičova vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že presadí model navrhovania a voľby prokurátora, ktorý bude otvorený širšiemu kruhu kandidátov. Podľa vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí) by zákon na zmenu podmienok kandidovania mal ísť do parlamentu cez poslanecký návrh tento pondelok. Kritici, medzi ktorých patrí podpredseda opozičného Smeru-SD Peter Pellegrini, tvrdia, že zmena je účelovo šitá pre Daniela Lipšica.

Remišová zároveň vyhlásila, že sa koalícia nebude o novom šéfovi prokuratúry dohadovať za zavretými dverami. Poslanci budú mať podľa nej po verejnom vypočutí kandidátov voľnú ruku. Ako ďalší kandidáti sa spomínajú Ján Šanta, Maroš Žilinka, Ján Hrivnák, Vasiľ Špirko alebo Jozef Čentéš.

Zatvoreniu obchodov v nedeľu bude predchádzať celospoločenská diskusia

V nedeľnej relácii televízie Markíza Na telo to povedal minister financii Eduard Heger (OĽaNO). Dodal, že vyjadrenia premiéra Igora Matoviča, ktorý túto možnosť avizoval, sú zatiaľ jeho osobným názorom. „V prospech nedelí hovorí aj to, že samotní predajcovia hovoria, že nedeľa pre nich nie je výhodná,“ povedal. Napriek tomu si myslí, že ide o zásadné rozhodnutie, ktoré by sa nemalo urobiť neuvážene.

Podľa bývalého ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer-SD) je aktuálny systém so zákazom predaja cez sviatky a zvýšenými príplatkami za prácu cez víkendy postačujúci. Proti návrhu je aj súčasný minister hospodárstva Richard Sulík.

Žiga tiež kritizoval pomoc podnikateľom, ktorá je podľa neho administratívne náročná a pomalá. Heger mu oponoval tým, že tlačivo na žiadosť o štátny príspevok je podstatne jednoduchšie ako napríklad v susednom Rakúsku a Slovensko už nalialo do ekonomiky viac peňazí ako dvojnásobne väčšie Česko.

Rakúsko otvára hranice so susednými štátmi

Súbežne s uvoľňovaním hraničných kontrol s Nemeckom, Lichtenštajnskom a Švajčiarskom otvorilo Rakúsko v noci zo soboty na nedeľu aj hranice so Slovenskom, Českom a Maďarskom. Kontroly na hraniciach s Talianskom a Slovinskom zostávajú zachované.

Hraničné kontroly budú ďalej len náhodné. V prípade, že to epidemiologická situácia umožní, by k úplnému otvoreniu mohlo dôjsť už 15. júna. „Naším cieľom je dosiahnuť čo najviac slobody a čo najmenšie obmedzenia. Toto malé uvoľnenie bude ďalším malým krokom smerom k normálnemu stavu najmä pre ľudí žijúcich v pohraničí a pre pendlerov,“ uviedli vo vyhlásení rakúsky minister vnútra Karl Nehammer, minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg a ministerka pre záležitosti Európskej únie Karoline Edtstadlerová.

Úrad vlády SR upozornil, že hraničné kontroly a povinnosť štátnej karantény okrem výnimiek platia aj naďalej pri vstupe na Slovensko. „Hoci Rakúsko od 17. 5. 2020 otvára hranice so Slovenskou republikou, neznamená to, že rovnaké pravidlá platia aj pri vstupe na naše územie. V tomto prípade je potrebné riadiť sa opatreniami stanovenými v SR. Pre osoby prichádzajúce na Slovensko stále platí povinnosť štátnej karantény, pričom pre niektoré skupiny ľudí platia výnimky za jasne stanovených pravidiel,“ uviedli z úradu vlády.

Americký spor o rekordnom balíku ekonomickej pomoci

Za posledné dva mesiace narástol počet nezamestnaných v Spojených štátoch na 36 miliónov. Ekonomické následky pandémie nového koronavírusu má za cieľ zmierňovať nový legislatívny návrh, ktorý nesie názov Zákon hrdinov a v piatok večer ho schválila americká Snemovňa reprezentantov.

Balík má objem 3 bilióny dolárov, z ktorých je jeden bilión určený na pomoc štátnym samosprávam, ďalšia časť sumy má ísť na priamu pomoc miliónom amerických rodín zasiahnutých pandémiou, financie sú vyčlenené aj pre nemocnice, zdravotníkov, nezamestnaných a na potravinovú pomoc, ale tiež na testovanie na koronavírus. V prípade, že by bol návrh zavedený, išlo by o najväčší fiškálny stimul v dejinách USA.

Taký vývoj je však nepravdepodobný, republikáni totiž balík označujú za extrémne prehnaný. Navyše si ním podľa nich chcú demokrati financovať vlastné priority, napríklad hlasovanie poštou. Preto je nepravdepodobné, že bude návrh schválený v Senáte, kde majú väčšinu republikáni. Prezident Donald Trump navyše vyhlásil, že zákon nepodpíše.

Spojené štáty už na konci marca zaviedli fiškálnu pomoc určenú pre domácnosti, podniky aj štátne samosprávy v objeme 2,2 bilióna dolárov.

Vo Francúzsku zatkli jedného z najhľadanejších zločincov sveta

V sobotu zatkli francúzski policajti neďaleko Paríža Rwanďana Féliciena Kabugu, ktorý údajne financoval rwandskú genocídu a vo Francúzsku žil pod falošnou identitou. Podľa tlačových agentúr to v spoločnom vyhlásení oznámilo francúzske ministerstvo spravodlivosti a polícia.

84-ročný hutuský milionár Kabuga je podozrivý, že podporoval hutuské ozbrojené zložky Interahamwe, ktoré počas 100 dní v roku 1994 zmasakrovali asi 800-tisíc príslušníkov tutsijského obyvateľstva a svojich politických oponentov. Založil a financoval tiež Radio Télévision Libre des Mille Collines, rwandské rádio, ktoré navádzalo ľudí, aby vyhľadávali a vraždili akýchkoľvek príslušníkov tutsijskej menšiny. Asi 2,7 milióna ľudí muselo vtedy utiecť zo svojich domovov.

Medzinárodný tribunál pre Rwandu obžaloval Kabugu z genocídy a zločinov proti ľudskosti ešte v roku 1997. Svoju činnosť však ukončil v roku 2015. Kabuga bude preto pravdepodobne odovzdaný Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu, ktorý je najvyššou súdnou inštitúciou OSN.

Rwandská genocída sa začala 6. apríla 1994, kedy bolo zostrelené lietadlo prepravujúce vtedajšieho prezidenta Juvénala Habyarimana. Hutuskí extrémisti obvinili z vraždy tutsijskú radikálnu skupinu, po čom nasledovala organizovaná kampaň vyvražďovania príslušníkov tejto menšiny.