Maďarské núdzové opatrenia na koberci v EP

Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok doobeda diskutovali o núdzových opatreniach prijatých v Maďarsku v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.

Koncom marca tam parlament schválil zákon, ktorým sa počas pandémie udeľujú vláde mimoriadne a časovo neohraničené právomoci vrátane vládnutia  dekrétmi a ukladania sankcií za šírenie nepravdivých informácií o víruse.

Podľa podpredsedníčky Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věry Jourovej „prípad Maďarska vyvoláva osobitné obavy“. Vyhlásila, že Komisia monitoruje situáciu vo všetkých členských krajinách a sleduje či sú pri uvoľňovaní opatrení rušené aj dočasné právomoci.

Mnohí prítomní europoslanci vyzývali, aby EK spustila voči Maďarsku obávaný siedmy článok, ktorý by otvoril cestu k zrušeniu jeho hlasovacích práv v Európskej rade. Padli aj návrhy prepojiť čerpanie eurofondov s dodržiavaním princípov demokracie a právneho štátu.

Slovenské europoslankyne Monika Beňová (SMER-SD) a Miriam Lexmann (KDH) nepodporili také radikálne návrhy. Podľa nich nie je vhodné penalizovať občanov krajiny za skutky vládnucich politikov.

Miriam Lexmann vyjadrila podporu takýmto diskusiám, ale zároveň odsúdila politickú motiváciu niektorých konaní. Podľa nejkritizovať len Poľsko a Maďarsko, keď každý členský štát do nejakej miery porušil európske zákony pre pandémiu, je kontroverzné a tvorí u občanov dotknutých krajín negatívny obraz o Európskej únii.

Konzervatívci v NRSR zamietli správu ombudsmanky

Napriek rekordnej účasti 132 poslancov na prezentácii Správy o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019 sa s ňou väčšina poslancov nestotožnila. Proti jej prijatiu bolo 50 zákonodarcov, podporilo ju 34 poslancov a hlasovania sa ich zdržalo 46.

Správu okrem opozičných poslancov nepodporil celý klub hnutia Sme rodina a viacerí poslanci OĽaNO. Z 53-členného klubu OĽaNO hlasovalo za odobrenie správy 11 poslancov.

Klub Sme rodina mal výhrady voči časti správy týkajúcej sa LGBTI oblasti. Kluby SaS a Za ľudí správu podporili a činnosť verejnej ochrankyne práv ocenili.

Najmä poslanci z krídla koaličnej Kresťanskej únie v rámci klubu OľaNO považovali správu za nedostatočnú. Podľa nich  si málo všímala problém prieťahov v súdnom konaní. Zároveň niektorí opoziční aj časť koaličných poslancov kritizovali Máriu Patakyovú za nedostatočnú prítomnosť ochrany práva na život v dokumente.

Podľa člena ľudskoprávneho výboru Ondreja Dostála však nie je správne posielať také negatívne gesto inštitúcií, ktorá chráni základné ľudské práva a slobody.

Nové ministerstvo na starom pôdoryse

Podpredsedkyňa vlády Veronika Remišová má dôvody na radosť. Od 1. júla sa Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) pretransformuje na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR.Nové ministerstvo prevezme pôsobnosť ÚPVII a do jeho kompetencií sa dostane aj oblasť regionálneho rozvoja, ktorá aktuálne spadá pod Ministerstvo pôdohospodárstva.

Podľa dôvodovej správy je cieľom tohto kroku centralizácia agendy regionálneho rozvoja a eurofondov na jedno ministerstvo s cieľom zlepšenia koordinácie, optimalizácie a transparentnosti riadenia eurofondov.

Dôvody na radosť môže mať aj minister hospodárstva Richard Sulík. S cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a produktivitu slovenskej ekonomiky bude zriadený nový orgán, Rada vlády SR pre konkurencieschopnosť a produktivitu, ktorej bude  predsedom.

Čoraz lepšie čísla pandémie a blízky koniec štátnej karantény

Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) je potrebné začať hovoriť o zvážení nutnosti núdzového stavu na Slovensku. Situáciu by mal vyhodnotiť ústredný krízový štáb.

Slovensko je podľa šéfa rezortu zdravotníctva momentálne vo veľmi priaznivej epidemiologickej situácii. Vyhlásil, že po odrátaní vyliečených prípadov na Slovensku je iba 365 pozitívnych pacientov na ochorenie COVID-19, čo považuje za veľmi dobrý výsledok.

Podľa M. Krajčího sa plánujú na Slovensko vrátiť tisícky občanov. Na hraniciach si repatrianti budú môcť nainštalovať aplikáciu, na základe ktorej budú monitorovaní v domácom prostredí. Práve možnosť domácej karantény by mala podľa vládnych predstaviteľov uvoľniť kapacity karanténnych centier, v ktorých sa zbytočne zdržiavajú stovky príslušníkov bezpečnostných a záchranných zložiek.

Obchodníkom nestačí vládny kompromis o nájmoch

Otázka nájomných vzťahov počas pandémie koronavírusu spôsobila výrazne problémy mnohým nájomcom, prenajimateľom a koniec koncov aj bankám. Konečne po dvoch mesiacoch sa maloobchodníci a prenajímatelia dočkali vládneho návrhu, v ktorom štát prispeje 50 percentami ceny nájmu.

Iniciatíva slovenských maloobchodníkov (ISKM) združujúca vlastníkov viac ako 1 000 prevádzok poslala vládnym predstaviteľom otvorený list ako odpoveď na nový vládny návrh.  V ňom žiadajú štát, aby podmienil poskytnutie priamej dotácie 50 % z nájomného spoločnou dohodou prenajímateľov a nájomcov na ďalšom trvaní zmluvy a tá bola súčasťou čerpania štátnej podpory.

„Túto otázku aktívne komunikujeme už niekoľko týždňov a doteraz sa tento problém obmedzil iba na predkladanie rôznych návrhov bez reálneho riešenia. Navrhované riešenie, kedy by štát uhradil 50 % z nájomného a zvyšok by uhradili nájomcovia do štyroch rokov, je síce krok vpred, žiada sa nám dodať jedno veľké 'ale',“ zdôraznili maloobchodníci.

Podľa iniciatívy iba povinná spoločná dohoda medzi prenajímateľmi a nájomcami je schopná preukázať ochotu prenajímateľov jednať s nájomcami a udržať tak zdravý dlhodobý nájomný vzťah.