Maďarské strany ohlásili spájanie

Maďarské politické strany pôsobiace na Slovensku SMK, Most-Híd a Spolupatričnosť sa dohodli na spolupráci, chcú sa spojiť do jedného subjektu. Po piatkovom rokovaní ich predstaviteľov to oznámil predseda Strany maďarskej komunity (SMK) Krisztián Forró.

Snahou spoločnej strany podľa neho bude reprezentácia komunity na južnom a východnom Slovensku. Subjekt má mať rôzne platformy, ktoré budú mať za cieľ skĺbiť rôznorodosť názorov. Predseda Mosta-Híd László Sólymos doplnil, že základnými princípmi budú demokracia, spolupatričnosť s Európou a silné zastúpenie pre národnostné menšiny a región.

„Pre nás je dôležité, okrem jednoty, aby došlo k obnove, aby prišli noví ľudia do politiky s novými ideami. Pre nás je dôležité aj to, aby bola jednota postavená na témach, pretože voličov zaujímajú témy, a nie štruktúra,“ uviedol k projektu predseda Spolupatričnosti Szábolcs Mózes.

Budúcu stranu teraz čaká založenie pracovných skupín, ktoré vypracujú tézy a program spoločného projektu. Podľa Sólymosa tiež podpíšu 20. augusta deklaráciu o vytvorení strany v čo najkratšej dobe.

Trump ešte viac obmedzí čínske sociálne médiá

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok nariadil rozsiahle reštrikcie voči čínskym firmám, ktoré v USA prevádzkujú sociálne siete. Spoločnosti ByteDance, ktorá vlastní TikTok, a Tencent, ktorá prevádzkuje chatovaciu aplikáciu WeChat, tak nebudú môcť vykonávať transakcie v Spojených štátoch.

Obmedzenia začnú platiť o 45 dní a ich dôvodom je „vážna hrozba“, ktorú podľa Trumpovej administratívy predstavujú. Aplikácie totiž zhromažďujú veľké množstvo údajov o svojich používateľoch, ktoré by čínska vláda potenciálne mohla zneužiť na špionáž proti podnikom či federálnym zamestnancom, keďže čínskefirmy musia spolupracovať so spravodajskými službami kontrolovanými komunistickou stranou.

Pre svoju vysokú popularitu sa aplikácia TikTok dostala pod špecificky silnú paľbu amerických politikov. Prezident Trump ju plánuje zakázať, pokiaľ sa do polovice septembra nedohodne na lokálnej akvizícii s Microsoftom. Senát vo štvrtok hlasoval za zákaz pre zamestnancov vlády USA sťahovať si TikTok do telefónov, na rade je väčšinovo demokratická Snemovňa reprezentantov.

V odpovedi na nariadenia TikTok uviedol, že opatrenia sú založené na „správach bez názvov a citácií“ a naznačil právne kroky voči americkej vláde. Zároveň si myslí, že nariadenia podrývajú dôveru svetového biznisu voči Spojeným štátom. Tencent si údajne exekutívny príkaz musí najskôr naštudovať, aby mu dôkladne porozumel.

Zamestnávatelia kritizujú vládu za osobné útoky

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) žiada od vlády rýchlu a dostatočnú pomoc v čase krízy a férovejší prístup. Tisíce živnostníkov a firiem totiž hlásilo problémy s vládnou pomocou počas pandémie. Zamestnávatelia tiež nepovažujú za primerané, aby si predstavitelia vlády a firmy vymieňali osobné útoky.

Podľa zástupcov RÚZ by cieľom štátnej pomoci počas krízy mala byť rýchla záchrana čo najväčšieho počtu firiem a pracovných miest. Tomu na Slovensku bránilo oneskorenie, nedostatočná výška pomoci oproti susediacim krajinám či jej administratívna náročnosť.

Napríklad priemerný český živnostník či konateľ jednoosobovej eseročky dostal za každý mesiac núteného prerušenia podnikania približne 920 eur, zatiaľ čo jeho slovenský konkurent 210 eur. To považujú problém, pretože práve subjekty v susedných krajinách sú najväčšími konkurentmi našich firiem.

Podľa prieskumov medzi zamestnávateľmi majúcimi zastúpenie v sektorových radách 42 percent zamestnávateľov nevyužilo žiadnu pomoc od vlády, z toho 10 percent pre administratívnu náročnosť. Podľa tlačového odboru Ministerstva financií SR sa v druhej polovici augusta uskutoční ekonomický krízový štáb, ktorý sa bude zaoberať formami pomoci pre zamestnávateľov.

Rusko bude považovať letiacu raketu za jadrový útok

V článku, ktorý vyšiel v denníku Krasnaja Zvezda, oznámil generálny štáb ruskej armády, že akúkoľvek balistickú raketu vypálenú smerom k jeho územiu bude považovať za jadrový útok. V reakcii na takéto situácie vojensko-politické vedenie Ruska aktivizuje svoje jadrové sily a určí rozsah odvetných opatrení.

Varovanie v oficiálnych vojenských novinách je podľa agentúry AP adresované Spojeným štátom, ktoré v minulosti vyvíjali nejadrové zbrane s dlhým doletom.  Článok zároveň nadväzuje na doktrínu proti jadrovému zastrašovaniu z júna, ktorá predpokladá použitie atómových zbraní v reakcii na konvenčný útok zameraný na dôležitú infraštruktúru krajiny.

Článok túto politiku odôvodňuje neschopnosťou zistiť, či má prichádzajúca raketa konvenčnú alebo jadrovú hlavicu. Opatrenie však prichádza na pozadí napätých vzťahov medzi USA a Ruskom, ktoré sú kvôli ukrajinskému konfliktu a podozreniam na ruský zásah do amerických prezidentských volieb najhoršie od konca studenej vojny.

Článok tiež zdôraznil, že cieľom doktríny je vytýčenie jasných hraníc toho, čo krajina považuje za agresiu. „Ak si potenciálny protivník dovolí urobiť to, odpoveď bude nepochybne ničivá,“ konštatujú jeho autori.

Vyšetrovatelia výbuchu v Bejrúte pracujú s tromi verziami

Libanonský prezident Michel Aún (Aoun) v piatok uviedol, že príčina utorkového výbuchu zatiaľ nie je stanovená. Medzi tri možné vysvetlenia patrí nedbanlivosť, zásah zvonka alebo nešťastná náhoda. Zároveň odmietol možnosť medzinárodného vyšetrovania, ktoré by podľa neho nebolo nestranné.

Prezident aj premiér Hassan Diab hneď po výbuchu poukazovali na dlhodobé skladovanie vysoko výbušného dusičnanu amónneho bez dodržiavania bezpečnostných opatrení. Podľa spravodajcu agentúry Reuters problém ignorovalo niekoľko výborov a sudcov, ktorí sa o ňom dozvedeli. K tejto verzii sa prikláňajú aj libanonskí občania, z ktorých mnohí z tragédie vinia skorumpovanú vládnu elitu.

M. Aún však nevylúčil ani možnosť vonkajšieho útoku. Na ňu poukázali aj Spojené štáty americké, zatiaľ čo Izrael, ktorý s Libanonom viedol niekoľko vojen, svoju angažovanosť v tragédii rýchlo vylúčil.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron údajne libanonskému premiérovi prisľúbil družicové snímky z miesta explózie pre účely vyšetrovania. Vyšetrovatelia momentálne zisťujú, ako sa výbušný materiál do prístavu dostal, ako bol skladovaný a či bol jeho výbuch dielom nešťastnej náhody, nedbanlivosti alebo vonkajšieho útoku.

Pri výbuchoch zo 4. augusta prišlo o život najmenej 154 ľudí a vyše 5-tisíc utrpelo zranenia. Záchranári predpokladajú, že táto bilancia sa ešte môže zvýšiť, keďže ešte neprehľadali všetky zrútené a poškodené budovy.