Rozkol Fico-Pellegrini naberá na sile
V najväčšej opozičnej strane napätia spojené s budúcim smerovaním strany naďalej rastú. Stále smelšie ambície bývalého predsedu vlády a volebného lídra Petra Pellegriniho na post predsedu strany vyvolali výrazný rozkol medzi straníkmi.
Predseda Smeru-SD Robert Fico preto dnes adresoval svojím spolustraníkom list, v ktorom žiada pozastavenie verejných vyjadrení o vnútornom živote strany. Straníci sa nevyhli kritike v prípade odchodu poslanca Jána Podmanického, ktorého odchod podľa R. Fica vytláča stranu do „bezhodnotového liberálneho priestoru.“
„List pána predsedu len potvrdzuje, že jeho a moje videnie politického sveta a budúcnosti sa značne rozchádzajú. Odmietam snahu umlčať čoraz intenzívnejšie kritické hlasy, ktoré sa vnútri strany ozývajú, a nepovažujem vyjadrenie iného názoru za hlboké poškodzovanie záujmov Smeru,“ uviedol podpredseda Pellegrini.
Konfliktov vo vnútri opozičnej strany je omnoho viac. Najviac kontroverzií priniesol vznik tzv. „hodnotovej platformy“ medzi poslancami Smeru Kerým a Podmanickým (nezávislý) a poslancami prokotlebovskej KDŽP. Najväčším otáznikom je najmä dátum straníckeho snemu, ktorý bude riešiť voľbu nového predsedu strany.
Zatiaľ čo sa podpredseda Pellegrini spolu so straníkmi z Banskobystrického kraja usilujú o čo najskorší termín snemu, Robert Fico preferuje pôvodný decembrový termín. Spor medzi R. Ficom a P. Pellegrinim má aj ideologickú rovinu. Zatiaľ čo Fico reprezentuje starú formu konzervatívno-sociálnej strany, Pellegrini mieni stranu posunúť viac k smeru novodobého, európskeho progresivizmu.
„Nebeský mandát“ v období pandémie
V Pekingu sa odohrávajú prípravy na najdôležitejšiu politickú udalosť roka. Piatkové zasadnutie Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, čiže každoročnej miestnej interpretácie demokratického parlamentu, môže priniesť mnoho prekvapení. Straníci z celej Číny čakajú najmä na prejav premiéra Li Kche-čchianga, ktorý ma predstaviť ciele rozvoja krajiny na tento rok.
Najväčšou neznámou sú ekonomické ciele čínskej vlády. Po dlhodobom uzavretí ekonomiky spôsobenom pandémiou koronavírusu je pravdepodobnosť ekonomického rastu na minuloročnej úrovni 6 percent nerealistická. Najväčšou ranou pre krajinu nebol pokles miestnej výroby, ale najmä pokles exportu do Európy a Spojených štátov.
Napriek nedemokratickej forme týždňového zasadnutia v Pekingu prinesie zhromaždenie jedinečnú príležitosť k nahliadnutiu na nálady a názory straníkov z celej krajiny. Aj keď na národnej úrovni si prezident Si Ťin-pching vyslúžil pochvalu za zvládnutie krízy okolo koronavírusu, medzinárodná komunita kritizuje Čínu za utajovanie informácii o prvých týždňoch pandémie.
Mladí sa cítia dobre, ale boja sa o svoje peňaženky
Väčšina mladých ľudí na Slovensku je spokojná so svojim životom počas pandémie, no viac ako dve tretiny pociťujú nespokojnosť spojenú s ekonomickými dôsledkami pandémie. Vyplýva to z prieskumu „Mladí v časoch korony“, ktorý zorganizovala Rada mládeže
Slovenska (RmS) na prelome apríla a mája na vzorke 1 000 respondentov vo veku 15 až 29 rokov.
„Pocit spokojnosti úzko súvisí so zdravím, s emočným prežívaním, existenciou podpornej siete a mierou ohrozenia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. Tí, ktorí sú menej spokojní, aj pociťujú väčšiu mieru ohrozenia,“ uviedla sociologička Veronika Vlčková z RmS.
Podľa prieskumu medzi mladými prevláda vysoká spokojnosť so životom, hlavne u tínedžerov a členov mládežníckych organizácií. Viac pesimisticky nastavení sú mladí obyvatelia malých miest a ľudia vo veku 20 až 24 rokov. Napriek pozitívnym emóciám u väčšiny mládeže sa na povrch dostáva najmä nervozita a podráždenie.
Okrem školy, práce, brigád a kostola mladým najviac chýbajú osobné kontakty s kamarátmi. Podľa prieskumu až trom štvrtinám respondentov chýbajú také kontakty a sú kvôli ním schopní porušiť epidemiologické opatrenia. Mladým taktiež chýba cestovanie (81 percent) a posedenia v reštauračných zariadeniach (71 percent).
Prieskum tiež ukázal, že mládež má počas pandémie viac voľného času ako predtým. „Pozitívnou správou oproti obdobiu pred pandémiou je, že výrazne vzrástol význam voľného času ako priestoru na ďalšie vzdelávanie. Vôľa pomáhať svojmu okoliu má rastúci trend už niekoľko rokov, no zdá sa, že novým koronavírusom bola posilnená,“ zhodnotila V. Vlčková.
V Libanone môže čoskoro zabíjať hlad, nie korona
Libanon zasiahla pandémia koronavírusu v strede ekonomickej a spoločenskej krízy. Podľa premiéra Hasana Dijába hrozí krajine v neďalekej perspektíve potravinová kríza a občania nebudú mať peniaze na nákup základných potravín.
Bejrút sa zmietal vo finančnej kríze už pred príchodom pandémie. Dlhoročná ekonomická stagnácia a neustále politické napätia spôsobili výrazný nárast inflácie a nezamestnanosti. Napätá situácia vyústila do násilných pouličných protestov na prelome rokov 2019 – 2020, ktoré priniesli výrazne zmeny vo vládnom kabinete vrátane odchodu premiéra Saada Harírího.
Podľa premiéra viac ako polovica potravín v krajine je dovážaná a ich ceny sa od začiatku roka 2020 zdvojnásobili. Pandémia koronavírusu narušila zásobovacie reťazce potravín do krajiny, utrpel najmä dovoz pšenice z Ruska a Ukrajiny.
„Mnohí občania už prestali nakupovať mäso, ovocie a zeleninu a čoskoro budú mať problém dovoliť si kúpiť aj chlieb", uviedol premiér Dijáb.
Situácii nepomáha ani ťažká politická pozícia premiéra. Hassan Dijáb sa dostal do úradu vďaka podpore militantného hnutia Hizballáh, ktoré je mnohými krajinami označované za teroristickú organizáciu.
Poľský priemysel dostal úder
Poľsko, ktoré v posledných týždňoch si získalo prezývku „najodolnejšej ekonomiky Európy“ muselo dnes čeliť pesimistickým údajom. Podľa poľského štatistického úradu sa priemyselná produkcia v apríli medziročne prepadla o 24,6 percenta. Ekonómovia však počítali s poklesom na úrovni 10 percent,
Hlavnou príčinou prudkého zníženia produkcie boli následky pandémie koronavírusu a vládne epidemiologické opatrenia. Pokles vo výrobe zažili všetky priemyselné odvetvia. Produkcia v automobilovom priemysle zažila takmer 80-percentný pokles a produkcia nábytku sa znížila o 50 percent.
Poľské ministerstvo financií uviedlo, že zvažuje zhoršenie prognózy celoročného rastu domácej ekonomiky. Poľsko aktuálne počíta s poklesom hrubého domáceho produktu (HDP) o 3,4 percenta. Európska komisia predpovedá zníženie poľského HDP o 4,3 percenta, no existujú už odhady miestnych bánk, ktoré predpovedajú pokles na úrovni 6 – 7 percent.