5 top udalostí dňa: Slovensko má opäť generálneho prokurátora a Sulík zasa kritizoval Matoviča

Maroš Žilinka je novým generálnym prokurátorom

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok vymenovala do funkcie nového generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Ten v minulosti dozoroval kauzy, ako napríklad podvod na nebankový subjekt Drukos, kauzu Transpetrol, prípad exsiskára Ľuboša Kosíka, či kauzu Technopol.

M. Žilinku predtým pri voľbe podporilo 132 poslancov Národnej rady SR zo 147 prítomných. Bývalý šéf prokuratúry Jaromír Čižnár z postu odišiel po 7 rokoch funkčného obdobia v júli a jeho miesto bolo odvtedy prázdne. Prezidentka dúfa v novú éru prokuratúry a od M. Žilinku očakáva jej ozdravenie a odstránenie prvkov inštitucionálnej nekultúrnosti.

„Ujímam sa funkcie generálneho prokurátora v orgáne, o ktorom som presvedčený, že môže byť budovaný ako dôveryhodná inštitúcia, ktorá vždy bude stáť na strane zákona, spravodlivosti a ochrany verejného záujmu. Orgánu, ktorý nebude vzbudzovať pochybnosti o tom, či sú tu rovní a rovnejší,“ vyjadril sa M. Žilinka po vymenovaní do funkcie.

Sulík kritizuje Matoviča za vyjadrenia k testom

Minister hospodárstva Richard Sulík kritizoval predsedu vlády Igora Matoviča za jeho vyjadrenia k nákupu testov, ktorými vraj verejnosti podsúval zavádzajúce informácie. R. Sulík tvrdí, že úlohu nakúpiť testy síce dostal už 19. novembra, ale trvalo 17 dní a 5 pokusov o riadne zadanie, pokým ju mohol začať napĺňať.

Premiér podľa jeho slov vyžadoval tú najvyššiu možnú špecificitu testov, no rezort zdravotníctva neprepracoval zadanie uvádzajúce špecificitu testov 97 percent na 99 percent, čo Sulíka brzdilo.

Podozrenia, že situáciu sabotoval, odmieta. V pondelok by malo byť vyhodnotených 60 ponúk na antigénové testy a prvej várky sa najskôr dočkáme 7. januára 2021. K zatváraniu reštaurácií konštatoval, že to bude mať likvidačné dopady a štátne kompenzácie sú podľa neho nedostatočné.

Začal sa summit EÚ

Vo štvrtok sa začal summit EÚ v Bruseli. Hlavnými témami sú vývoj vakcín, klimatická agenda, oživenie vzťahov s USA, dlhodobý rozpočet či postoj voči Turecku. Rokovania lídrov sa začali diskusiami o vývoji vakcín proti ochoreniu Covid-19 a riešiť sa majú aj požiadavky členov EÚ zintenzívniť prípravy na ich zavedenie a distribúciu.

Predseda Európskej rady Charles Michel vyjadril nádej, že šéfom štátov a vlád sa podarí dohodnúť na spoločnom balíku na ozdravenie európskej ekonomiky po koronakríze, resp. na dlhodobom rozpočte, ktorý zablokovalo Maďarsko a Poľsko. Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie napokon prelomili patovú situáciu okolo budúceho sedemročného rozpočtu a krízového koronavírusového fondu. Šéfovia štátov a vlád sa zhodli na pravidlách, za ktorých bude čerpanie únijných peňazí podmienené dodržiavaním nezávislosti justície.

Štvrtkové debaty sú venované ako hlavnej téme aj klimatickým zmenám. Ch. Michel sa chce dohodnúť na znížení skleníkových emisií minimálne o 55 percent do roku 2030. „Bol by to veľký úspech a podporilo by to naše tvrdenie, že zohrávame vedúcu úlohu v boji proti klimatickým zmenám,“ uviedol. Ďalšími témami rokovaní budú otázky bezpečnosti a boja proti terorizmu, radikalizácia a násilný extrémizmus.

EÚ predstavila opatrenia, ak nedôjde k dohode s Britániou

Európska komisia (EK) na dohode so Spojeným kráľovstvom o budúcich vzťahoch pracuje a pripravila aj niekoľko cielených pohotovostných opatrení, ak by k dohode nedošlo. „Našou zodpovednosťou je byť pripravený na všetky scenáre vrátane toho, že do 1. januára 2021 nebude dohoda so Spojeným kráľovstvom uzavretá,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

V oblasti leteckého spojenia EÚ a Veľkej Británie eurokomisia navrhla zaistiť niektoré letecké služby medzi štátmi po dobu šiestich mesiacov za predpokladu, že Británia urobí rovnako.

V otázke rybolovu EK navrhuje, aby bol aj po Novom roku zaistený recipročný vstup rybárskych lodí oboch strán do národných vôd. Cieľom má byť udržateľnosť rybného hospodárstva a zamestnanosť v pobrežných komunitách.

Slováci sú z V4 najnáchylnejší na hoaxy

Spomedzi občanov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sú na konšpiračné teórie najviac náchylní Slováci. Ide o hoaxy týkajúce sa súčasnej pandémie či vakcín proti koronavírusu. Podľa prieskumu slovenskej neziskovej organizácie GLOBSEC by sa proti Covidu-19 dalo zaočkovať len 36 percent Slovákov. „Toto zistenie ukazuje, aké dôležité je dobré vládnutie, ako i dôvera medzi verejnosťou a vládnymi autoritami, najmä v čase krízy,“ tvrdí analytička GLOBSECu Miroslava Sawiris. Štátni predstavitelia by sa podľa nej mali aktuálne zamerať primárne na komunikáciu s verejnosťou a zvýšiť tak svoju dôveryhodnosť.

Z výsledkov prieskumu je taktiež známe, že až 90 percent Slovákov považuje demokraciu za správny systém pre Slovensko. Respondenti sú však váhavejší pri termíne liberálna demokracia, nakoľko liberalizmus podľa niektorých prináša spôsob života ohrozujúci hodnoty a identitu.

Členstvo Slovenska v NATO podporuje približne 61 percent opýtaných. Skoro 56 percent z týchto respondentov si ale myslí, že Aliancia úmyselne provokuje Rusko stavbou vojenských základní v okolí jeho hraníc. Až 78 percent respondentov považuje Rusko za svojho mocného slovanského brata. Proruská náklonnosť sa okrem Slovákov objavuje najmä u Bulharov, Srbov a občanov Čiernej Hory.