Majiteľom fitnescentier dochádza trpezlivosť

Majitelia uzavretých fitnescentier sa rozhodli pre štrajk za otvorenie svojich prevádzok. V pondelok 25. mája ráno o 6.30 h chcú a zablokovať vstup do hlavného mesta.

„Dôvodom je ignorovanie súčasnej situácie 2 300 prevádzok na Slovensku, ktoré vytvárajú takmer 20 tisíc pracovných príležitostí,“ uviedol Pavel Kiseľ z Únie fitness centier Slovenska.

Majitelia uzavretých prevádzok žiadajú okamžité uvoľnenie svojho podnikania a znovuotvorenie fitnescentier. Podľa P. Kiseľa štrajkujúci majú k dispozícií minimálne 380 áut, ktorými chcú zablokovať úsek diaľnice D1 medzi Zelenčom a Triblavinou smerom do hlavného mesta.

Majitelia fitnescentier taktiež plánujú odovzdať petíciu „Otvorte fitness centrá“, ktorú už podpísalo 11-tisíc podporovateľov. Medzi členmi únie sa spomína aj možná žaloba na štát.

„Mnohí z nás sú už na hranici krachu, pribudli nám obrovské dlhy, ktoré ovplyvnili životy tisícky rodín negatívnym spôsobom,“ zdôraznil P. Kiseľ.

Prívrženci otvárania posilňovni spochybňujú argumenty epidemiológov o riziku prenášania ochorenia počas návštev zariadení. „Na rozdiel od kín, reštaurácií či iných prevádzok je identifikácia zákazníka bežnou súčasťou prevádzky fitnescentra,“ vyhlásil zástupca majiteľov fitness prevádzok.

Štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zodpovedný za šport Ivan Husár priznal, že aj jeho úrad bojuje za otvorenie fitnescentier. Ani argumenty štátneho tajomníka, ani vypracovaný súbor opatrení zo strany samotných majiteľov fitnescentier však hygienikov zatiaľ nepresvedčili.

Fitnescentrá z hľadiska šírenia vírusu považuje za problémové i minister zdravotníctva Marek Krajčí. Argumentuje najmä tým, že ľudia pri cvičení „hyperventilujú“ a šíria do vzduchu aerosol, ktorý môže byť prostriedkom prenosu nákazy.

Majetkové previerky sudcov „liekom pre justíciu“

Šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) dnes predstavila návrh, ktorým chce zlepšiť stav justície na Slovensku. Podľa nej sú kľúčom k zdravej justícii efektívnejšie majetkové priznania sudcov s možnosťou previerky bankových účtov a posilnenie kompetencií Súdnej rady.

V súvislosti s reformou justície je podľa rezortu spravodlivosti dôležité vyriešiť, do akej hĺbky bude možné zájsť pri preverovaní majetkových priznaní sudcov a ich rodinných príslušníkov. „Máme situáciu, kedy vieme, že sa prepisujú majetky na blízkych a potom za tých blízkych nejdeme ďalej.“ uviedla ministerka Kolíková.

Po novom by podľa návrhu ministerky Súdna rada mohla pri podobných podozreniach sudcu predvolať, aby vysvetlil zmeny vo svojom majetku. „Ak neobstojí v tom vysvetlení dôveryhodne, tak môže nastať ďalšie preverovanie. Tak, že sa pozrú prevody niekoľko rokov dozadu na osobných účtoch a potom sa pôjde hlbšie,“ doplnila ministerka.

Podobný princíp by podľa rezortu mal aj prevenčnú funkciu. Každý sudca by podľa M. Kolíkovej vedel, aké následky a konanie ho môžu čakať.

V otázke previerok sudcov je problematické najmä rozhodnutie ústavného súdu z roku 2019. Vtedy plénum konštatovalo neústavnosť majetkových previerok, ktoré zaviedla ešte druhá vláda Smeru-SD.

Perspektíva spoločného eurodlhu

Pozornosť medzinárodnej komunity si získalo vyjadrenie amerického miliardára Georgea Sorosa o stave európskeho projektu. Podľa miliardára pandémia koronavírusu ohrozuje existenciu Európskej únie (EÚ). Najväčšou hrozbou pre európsku jednotu má byť nedostatočná solidarita medzi členskými krajinami.

„Ak EÚ o tom nedokáže uvažovať teraz, možno nedokáže prežiť výzvy, s ktorými je aktuálne konfrontovaná," uviedol Soros v emailovom rozhovore s novinármi.

Navrhovaným riešením miliardára je emisia spoločných dlhopisov, ktorými by sa financovala pomoc slabším členom, ako je napríklad Taliansko, alebo Španielsko.

Podľa G. Sorosa si EÚ musí udržať najvyšší kreditný rating (AAA), aby emitovala takýto dlh. V praxi by to znamenalo umožniť EÚ vyberať vlastné dane na obsluhu a pokrytie nového obrovského dlhu.

Otázka ako oživiť európsku ekonomiku spôsobila výrazný rozkol medzi členskými štátmi. Zatiaľ čo Francúzsko s Nemeckom presadzujú myšlienku spoločných európskych dlhopisov na obnovu ekonomiky, fiškálne zodpovednejšie krajiny ako Rakúsko, Dánsko alebo Holandsko sa zásadne vyhradzujú voči vízii spoločného európskeho dlhu.

Šéf slovenského rezortu financií Eduard Heger dnes uvítal francúzsko-nemecký návrh na obnovu európskej ekonomiky.

Peking vydáva „mimoriadne“ dlhopisy

Prvý deň zasadnutia Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov priniesol viacero vyjadrení najvyšších vládnych predstaviteľov. Tohtoročná čínska interpretácia parlamentného zasadnutia priniesla najmä zásadné vyjadrenia o budúcom smerovaní Číny po pandémii koronavírusu. Podľa premiéra Li Kche-čchianga stojí Čína pred veľkými hospodárskymi výzvami.

Premiér Li v prejave uviedol, že vzhľadom na „veľkú neistotu“ spôsobenú pandémiou koronavírusu Peking uprednostní stabilizáciu zamestnanosti a zabezpečenie životnej úrovne občanov namiesto hrubého ekonomického rastu.

Fiškálny deficit Číny bude podľa premiéra tento rok vyšší ako 3,6 percenta hrubého domáceho produktu. Čína sa taktiež rozhodla vydať štátne dlhopisy pokrývajúce budúce náklady boja s ekonomickými dôsledkami pandémie. Hodnota týchto mimoriadnych dlhopisov má presiahnuť 526 miliárd dolárov.

Ďalšie miliardové sumy sa podľa premiérových vyjadrení prevedú na samosprávy, ktoré použijú prostriedky najmä na zabezpečenie pracovných miest, uspokojenie základných životných potrieb a ochranu subjektov na trhu.

Čínski poslanci v priebehu nasledujúcich dní prediskutujú sociálno-ekonomické výsledky a vyhliadky ďalšieho rozvoja krajiny. Poslanci by mali aj formálne schvaľovať nové projekty vrátane tých, ktoré sa týkajú bezpečnosti v Hongkongu.

Sofia uvažuje o odstránení „osloboditeľského“ pomníka

Starosta štvrti Lozenec v hlavnom meste Bulharska Sofia vyzval na odstránenie pamätníka „sovietskych osloboditeľov“ z miestneho verejného parku. Bronzové súsošie zobrazuje dvojicu sovietskych vojakov, nesie nápis „Sláva sovietskym osloboditeľom“ a niekoľko reliéfov na mramorovom podstavci.

Výzva starostu Lozenca Konstantina Pavlova vyvolala podráždenú reakciu Ruska.

Podľa starostu by mal byť pamätník premiestnený do múzea. V prípade, že sa pod ním nájdu ostatky sovietskych vojakov, budú podľa zákona exhumované a následne pochované na jednom zo sofijských cintorínov.

Bulharsko vlani skritizovalo výstavu, ktorú v Sofii usporiadala ruská ambasáda pri príležitosti oslobodenia východnej Európy od nacizmu. Bulharskí činitelia vtedy vyhlásili, že stredovýchodná Európa bola pol storočia utláčaná „bajonetmi sovietskej armády“.

Bulharsko bolo počas 2. svetovej vojny neochotným spojencom Nemecka, pričom nevyhlásilo vojnu Sovietskemu zväzu a na sklonku vojny deklarovalo neutralitu. Napriek tomu Červená armáda v septembri 1944 prekročila jeho hranice , nasledoval Sovietmi podporovaný štátny prevrat a obsadenie („oslobodenie“) krajiny.

Teraz sa teda Bulharsko pridalo na zoznam krajín ako Česko, Poľsko alebo Litva či Ukrajina, kde samosprávy prehodnocujú význam a zmysel pamätníkov spájaných so sovietskym režimom.