5 top udalostí dňa: Polícia má nového šéfa a Galkova kariéra pokračuje – šéfuje štátnej firme

Sulíkov antipód Galko sa za novej vlády uchytil

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) poveril Ľubomíra Galka riadením štátnej firmy Letecké opravovne Trenčín. Vo funkcii bude od 1. septembra až do riadneho výberového konania. To sa má podľa hovorkyne Ministerstva obrany SR Martiny Kovaľ Kakaščíkovej uskutočniť v priebehu šiestich mesiacov.

J. Naď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Ľ. Galko má nepopierateľný kredit v boji proti korupcii a bohaté manažérske skúsenosti, keďže pôsobil na poste ministra obrany či na riadiacich postoch v súkromných spoločnostiach. Dodal, že na pozíciu získal aj bezpečnostné poverenie.

Ministerstvo chce Galkove skúsenosti využiť na boj proti korupcii a stransparentnenie procesov v rámci podniku, ktorý podľa Naďa bývalé vedenie zanechalo vo veľmi zlých číslach a netransparentnom stave. Výmeny na vedúcich postoch štátnych podnikov pod kontrolou Naďovho rezortu vraj budú pokračovať.

Ľubomír Galko pôsobil ako minister obrany za stranu Sloboda a solidarita počas vlády Ivety Radičovej do roku 2011. Po rozkole vo vedení strany a konflikte s Richardom Sulíkom v roku 2019 odišiel do Demokratickej strany, ktorá v tohtoročných parlamentných voľbách získala iba 0,14 percenta.

Mikulec predstavil dočasného šéfa polície

Minister vnútra SR Roman Mikulec v pondelok informoval, že dočasným policajným prezidentom bude Peter Kovařík. Do 30 dní musí byť na pozíciu vypísané výberové konanie, dočasný prezident políciu povedie až do vymenovania nového prezidenta.

Funkciu od 1. júna 2018 zastával Milan Lučanský, ktorý však k 31. augustu 2020 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru. Medzi ním a novým vedením ministerstva vnútra vraj vládne vzájomná nedôvera a nechce byť zodpovedný za politizáciu polície, ktorá podľa neho nastane.

P. Kovařík pôsobil v policajnom zbore viac ako 30 rokov. Od roku 2017 zastával post riaditeľa odboru prevencie korupcie na Úrade vlády. Do tejto funkcie ho vymenoval vtedajší premiér Robert Fico. V novej funkcii chce posunúť policajný zbor od represívnej formy k forme podpory a dôvery občanov.

Podľa legislatívy schválenej predošlou vládou vymenúva policajného prezidenta na štyri roky minister vnútra na základe výberového konania a len s odporúčaním parlamentného brannobezpečnostného výboru. V novej legislatíve, ktorú chce Mikulec predstaviť v krátkej dobe, má byť pozícia tohto výboru pri voľbe šéfa polície zmenená.

Rusko vyhostilo slovenských diplomatov

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že krajina vyhostila troch slovenských diplomatov ako odpoveď na rovnaký slovenský krok zo začiatku augusta. Recipročné opatrenie Moskva avizovala už 10. augusta. Ruský rezort diplomacie si tiež v pondelok predvolal slovenského veľvyslanca Petra Priputena, ktorému predniesol protest ohľadom Korčokovho vyhostenia ruských diplomatov.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí 10. augusta oznámilo, že vyhostí troch ruských diplomatov, pretože ich činnosť bola v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Odvolávali sa pritom na slovenské spravodajské zložky. Okrem toho malo dôjsť k zneužitiu víz vydaných na slovenskom generálnom konzuláte v Petrohrade.

Podľa Moskvy tento krok narušuje konštruktívny rozvoj vzťahov medzi oboma krajinami. Ruský rezort diplomacie preto uplatnil princíp reciprocity a vyhostil troch zamestnancov slovenského veľvyslanectva v Moskve z územia Ruskej federácie.

Podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivana Korčoka (nominant SaS) ide o očakávanú, ale neadekvátnu a nezodpovednú reakciu. Zdôraznil, že slovenskí diplomati sa v Moskve usilujú o rozvoj bilaterálnych vzťahov na základe viedenského dohovoru. V tejto oblasti si v budúcnosti želá lepšie správy a pozitívne výsledky.

Slováci bývajú najdrahšie v rámci V4

Z analýzy spoločnosti Wood&Company, ktorá vychádza z najnovších údajov Eurostatu z roku 2019 a prvého polroku 2020, vyplýva, že Slováci na bývanie ročne minú v priemere 2 680 eur. To je najviac v celej V4. Tieto náklady predstavujú takmer štvrtinu rozpočtu priemernej domácnosti, čo je tiež najväčší podiel v rámci Vyšehradskej štvorky.

V Maďarsku predstavujú ročné náklady na bývanie 1 316 eur, v Poľsku 1 608 eur, české priemerné výdavky dosahujú 2 557 eur. Najviac zaplatia za bývanie obyvatelia Fínska, Dánska či Luxemburska, kde sa náklady pohybujú v rozmedzí 6 200 až 8 200 eur. Podiel výdavkov na bývanie z celkovej spotreby je na Slovensku 24 percent, priemer krajín EÚ predstavoval 19 percent.

Analýza však odhalila aj pozitívne stránky bývania na Slovensku, položky bývania, medzi ktoré patrí nájomné, energie či údržba, sú u nás totiž neobyčajne lacné. V rámci EÚ sú tieto výdavky o 31 percent vyššie ako na Slovensku, ostatné krajiny V4 ich však majú stále lacnejšie.

„Slovensko zároveň počas prvej polovice roka 2020 zaznamenalo 3. najrýchlejší rast cien v oblasti bývania v rámci ekonomík EÚ,“ uviedla analytička Wood&Company Eva Sadovská. Dodala, že najvýraznejšie zvyšovanie nastalo v oblasti nákladov na odpad, a to až o 14 percent.

Čína sa vyhrážala českému politikovi

Čínsky minister zahraničných vecí Wang-I povedal, že predseda českého Senátu Miloš Vystrčil zaplatí vysokú cenu za návštevu Taiwanu. Šéf hornej komory českého parlamentu tam pricestoval v nedeľu s približne 90-člennou delegáciou, čím vraj porušil zásadu jednej Číny.

„Prinútime ho zaplatiť vysokú cenu za jeho krátkozraké počínanie a politický oportunizmus,“ citovala agentúra Reuters čínskeho ministra. Svojím krokom sa vraj český politik stal nepriateľom 1,4 miliardy občanov Číny, ktorí nebudú tolerovať túto „otvorenú provokáciu“. Dodal, že za Vystrčilom stoja protičínske sily.

Podľa predsedu českého Senátu je cieľom jeho návštevy podpora obchodných vzťahov s Taiwanom, pri čom sa Česko nechce podriaďovať Číne. Počas návštevy sa stretne s taiwanskou prezidentkou Cchaj Jing-wen, premiérom Su Čen-čchangom a niekoľkými ministrami. Čína však považuje Taiwan za svoju provinciu, ktorá nemôže sama nadväzovať medzištátne vzťahy.