Premiér Matovič sa stretol so zástupcami fitnescentier

Majitelia fitnescentier sa rozhodli neprotestovať zablokovaním diaľnice pri vstupe do Bratislavy, ako to avizovali minulý týždeň. Premávku namiesto toho len spomalili. Naďalej však žiadajú okamžité uvoľnenie ich podnikania a otvorenie fitnescentier, keďže bez príjmov nedokážu platiť nájmy a lízingy.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) im na sociálnej sieti poďakoval a pozval ich na stretnutie na Úrad vlády. Tam sa dohodli, že budú rešpektovať rozhodnutie odborného konzília, ktoré dnes preberalo možnosť otvorenia vnútorných športovísk.

„Rozhodnutia konzília nie sú žiaden prstocuc. Nikto nechce úmyselne ubližovať fitnescentrám. Myslím, že sme sa dokázali pochopiť,“ povedal premiér po stretnutí.

Podľa zástupcu Únie fitnescentier Slovenska Andreja Mozolániho mali s predsedom vlády konštruktívny dialóg. „Z našej strany bolo predostrené, ako fungujeme v bežnom režime. Konzílium má nejaký názor, ktorý bolo potrebné upraviť, aby jeho členovia vedeli, ako sa tam ľudia pohybujú,“ skonštatoval.

Premiér potom oznámil plán ďalšieho uvoľňovania opatrení. Fitnescentrá a ostatné vnútorné športoviská sa otvoria v stredu 3. júna. Už od 27. mája sa zjednodušia niektoré iné opatrenia, napríklad podmienky prevádzky vnútorných priestorov v reštauráciách. Uzavreté spoločnosti v nich budú môcť byť dlhšie ako do desiatej a vycestovať bez povinnosti karantény po návrate sa bude môcť až na 48 hodín.

Britskí politici žiadajú odvolanie premiérovho poradcu

Britské média v nedeľu informovali, že Dominic Cummings, poradca premiéra Borisa Johnsona, opakovane porušil povinnosť domácej izolácie zavedenú v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.

Napriek tomu, že sa uňho koncom marca objavili príznaky ochorenia COVID-19, v tej dobe ho videli v okolí domu jeho rodičov v spoločnosti jeho syna. Neskôr sa ukázalo, že tam pricestoval s celou rodinou z 260 míľ vzdialeného Londýna napriek tomu, že podľa oficiálnych nariadení musí ktokoľvek s príznakmi nákazy ostať doma.

Premiérov poradca sa obhajoval tým, že sa chceli aj s manželkou izolovať v blízkosti známych, ktorí by sa mohli v prípade potreby postarať o ich syna. No videli ich aj na Barnardskom hrade 30 míľ od domu jeho rodičov na Veľkonočný pondelok, kedy vláda upozorňovala občanov, aby nenavštevovali turistické atrakcie.

Cummingsovo správanie vyvolalo vlnu kritiky z radov Labouristickej strany a Liberálnych demokratov, podľa ktorých premiérov poradca podkopal odkaz vládnych nariadení. Jeho odvolanie žiada škótska premiérka Nicola Sturgeonová, ale aj niektorí poslanci Johnsonovej Konzervatívnej strany.

Boris Johnson konanie svojho poradcu obhajoval, keďže sa údajne snažil zabezpečiť pre dieťa starostlivosť. Podľa premiéra konal na základe inštinktu, ktorý má v sebe každý otec a rodič a jeho správanie bolo „zodpovedné, legálne a čestné“. Zároveň boli podľa neho niektoré informácie o pohybe jeho poradcu v čase karantény „očividne nepravdivé”.

Súdna rada možno iniciuje odvolávanie svojej predsedníčky

Člen Súdnej rady SR a sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment iniciuje odvolávanie predsedníčky súdnej rady Lenky Praženkovej, ak nezváži odstúpenie zo svojho postu. Uviedol to v pondelok na zasadnutí Súdnej rady s tým, že potrebných päť hlasov na iniciovanie odvolávania má.

Kliment pripomenul Praženkovej jej vyjadrenie, že zváži odstúpenie z funkcie potom, čo bude navolený posledný chýbajúci člen súdnej rady. Vzhľadom na to, že Súdna rada už má plný počet členov ju vyzval na dobrovoľné odstúpenie. „V opačnom prípade my sme nútení iniciovať proces jej odvolania a podať návrh na jej odvolanie z funkcie,“ uviedol.

„Chcem iniciovať diskusiu v rámci členov súdnej rady o výhradách, ktoré voči mojej osobe majú a vzhľadom k tomu zvážim ďalšie pôsobenie vo svojej funkcii,“ povedala na to Praženková. Podľa vlastných slov si nie je vedomá takých závažných pochybení, ktoré by mohli zakladať dôvod na jej odvolanie.

Najnovšia členka súdnej rady Katarína Javorčíková však vidí dôvodov na Praženkovej odvolanie niekoľko. „My máme výhrady voči predsedníčke aj preto, že navrhovala Moniku Jankovskú ako ústavnú sudkyňu. Boli aj pochybnosti ohľadom jej majetkových pomerov, ktoré riadne doteraz nevysvetlila,“ uviedla.

Nikto z opýtaných členov súdnej rady pre médiá neuviedol, koho by si predstavoval ako náhradu na poste predsedu. Vzhľadom na veľké množstvo rokovacích bodov sa očakáva, že zasadnutie bude pokračovať aj v utorok, kedy by mohlo dôjsť k avizovanému odvolávaniu.

Padol rozsudok v kauze Dieselgate

Spolkový súdny dvor, ktorý je najvyšším nemeckým súdom, rozhodol, že Volkswagen musí zaplatiť odškodné majiteľom, ktorí kúpili auto s nelegálnym softvérom manipulujúcim emisie. Automobilka ponúkne viac ako 60-tisíc poškodeným jednorazové platby, motoristi však budú musieť pri žiadaní peňazí brať do úvahy najazdené kilometre.

Spolkový súdny dvor rozhodoval v kauze Herberta Gilberta, ktorý žiadal od Volkswagenu vyplatenie plnej sumy, ktorú zaplatil za jazdené auto kúpené v roku 2014. Gilbert verdikt Spolkového súdneho dvora privítal, menej spokojný však bol s dodatkom, že pri kompenzáciách sa musia započítať najazdené kilometre.

Rozhodnutie súdu je veľkou ranou pre Volkswagen na domácom trhu v čase, keď sa snaží zbaviť následkov emisného škandálu. Od prepuknutia kauzy v roku 2015 zaplatila automobilka viac ako 30 miliárd dolárov na pokutách a schémach odškodného.

V centre takzvaného emisného škandálu stál spomínaný softvér, ktorý Volkswagen použil na manipuláciu výsledkov emisných testov svojich dieselových automobilov. Firma priznala, že do 11 miliónov áut nainštalovala zariadenie, ktoré upozornilo motor na to, že je testovaný. Ten potom upravil svoj výkon tak, aby vylepšil výsledky testu.

Na firmu odvtedy podalo žalobu približne 90-tisíc motoristov z Anglicka a Walesu, v čom sú aj žaloby na spoločnosti Audi, Seat a Škoda vlastnené Volkswagen Group. Súčasní aj bývalí vedúci zamestnanci Volkswagenu čelia obvineniam z trestných činov.

Španielsko sa chce od júla otvoriť dovolenkárom

Španielsko v pondelok vstúpilo do prvej fázy uvoľňovania opatrení zavedených na spomalenie šírenia pandémie nového koronavírusu. Niektoré časti krajiny začali dokonca druhú fázu a uvoľnili väčšie množstvo obmedzení. Informoval o tom denník The Guardian.

Prvá fáza opäť povolí stavebné práce v obytných zónach či flexibilnejšie otváranie nákupných centier. Otvoriť sa môžu obchody menšie než 400 metrov štvorcových, pričom však budú musieť do svojej prevádzky zabezpečiť osobitný vstup zvonku. Do múzeí bude smieť vstúpiť naraz 30 až 50 percent z bežnej kapacity návštevníkov.

V častiach krajiny, ktoré vstúpili do druhej fázy, budú reštaurácie môcť otvoriť svoje vnútorné priestory, maximálne však môžu využiť 40 percent kapacity. Otvoriť sa môžu aj kiná a divadlá, maximálne do 30 percent kapacity. Miestne úrady môžu tiež kontrolovať počet ľudí na plážach, aby sa zabezpečili dvojmetrové rozstupy medzi návštevníkmi. Na pláže a priľahlé parkoviská budú pre návštevníkov zavedené časové limity. Prístup na pláže musí byť bezplatný a každá osoba môže zabrať najviac štyri metre štvorcové.

Španielska ministerka pre turizmus Reynes Marotová vyhlásila, že turisti si môžu naplánovať letnú dovolenku v Španielsku od júla. Od 1. júla totiž vyprší povinnosť absolvovať po vstupe do krajiny 14-dňovú karanténu. „Je úplne rozumné naplánovať si v júli v Španielsku letnú dovolenku,“ povedala Marotová.