V stredu sa uvoľnia ďalšie opatrenia

Od stredy 10. júna sa zruší povinná karanténa a ekaranténa pre ľudí vracajúcich sa z 19 krajín, ktoré konzílium odborníkov uznalo za bezpečné. Voľný pohyb sa tak rozšíri o ďalších 16 krajín, konkrétne o Nemecko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko, Grécko, Cyprus, Maltu, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Fínsko, Nórsko, Dánsko a Island.

Súvislé územie s prakticky otvorenými hranicami pre Slovákov tak bude siahať od Baltického a Severného po Jadranské more, pričom ďalšie krajiny s voľným pohybom sú aj v severnej a juhovýchodnej Európe.

Ľudia by si však mali overovať podmienky krajín, do ktorých vycestujú, keďže nie vždy ide o bilaterálne dohody. Hlavný hygienik SR Ján Mikas zároveň vyzval ľudí, aby po návrate sami kontaktovali regionálny úrad verejného zdravotníctva, išli do domácej izolácie a dali sa otestovať na nový koronavírus.

Nosenie rúšok na verejnosti bude od stredy už len odporúčané. V interiéroch, prostriedkoch hromadnej dopravy a obchodoch zostávajú povinné. Na pracoviskách však budú len odporúčané, pokiaľ budú osoby od seba vzdialené aspoň dva metre a ide o známy kolektív.

Zmenia sa tiež pravidlá pre vnútorné prevádzky a reštauračné zariadenia. Opatrenia ako 10 m2 na zákazníka, dvojmetrové odstupy medzi zákazníkmi či stolmi budú naďalej iba odporúčané. Od rovnakého termínu budú môcť byť otvorené tiež detské kútiky v obchodných centrách a nočné kluby.

V NR SR pokračuje boj o zákaz nedeľného predaja

Napriek pokračujúcemu otváraniu ekonomiky ostávajú maloobchodné prevádzky v nedeľu naďalej zatvorené. Posledný deň v týždni je totiž vyhradený na dezinfekciu prevádzok. Podľa epidemiologičky Zuzany Krištúfkovej aj hlavného hygienika Jána Mikasa sa opatrenie osvedčilo ako efektívne.

Na Slovensku sa nedávno rozprúdila debata o permanentnom zákaze nedeľného predaja aj po skončení pandémie. Opozičné strany Smer-SD a ĽSNS už do parlamentu predložili návrhy zákonov na jeho zavedenie. Koalícia na problematiku jednotný názor nemá, premiér Matovič je za zavedenie zákazu, SaS je celkom proti.

Hovorí sa aj o kompromisnom návrhu, podľa ktorého by mohla byť nedeľná práca v maloobchode na základe výhrady vo svedomí dobrovoľná, keďže by zamestnanci mohli nedeľnú prácu odmietnuť.

Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) si však myslí, že zamestnávateľ by predavačky, ktoré by si chceli uplatniť výhradu vo svedomí, jednoducho prepustil. „Majiteľ predajne jej povie arrivederci. Je tam dosť ďalších ľudí, ktorí stoja a čakajú na robotu. Tváriť sa, že toto je riešenie, je robiť z tých predavačiek hlupákov,“ vyhlásil.

Zároveň pripomenul prieskum agentúry 2muse, podľa ktorého si 88 percent pracovníkov v maloobchode praje, aby boli obchody v posledný deň týždňa zatvorené. „Bohužiaľ, jeden koaličný partner zastáva názor tých 12 percent zamestnancov maloobchodu, ktorí teda chcú chodiť v nedeľu do roboty,“ uviedol premiér.

Štúdia: Opatrenia zachránili milióny životov

Štúdia tímu z Imperial College v Londýne naznačuje, že obmedzenia zavedené na spomalenie šírenia pandémie Covid-19 zachránili v Európe viac ako tri milióny životov. Výskumníci však zároveň upozornili, že zatiaľ bol nakazený iba malý zlomok ľudí a stále sme iba „na začiatku pandémie“.

Štúdia hodnotila dopad reštrikcií zavedených v súvislosti s novým koronavírusom v 11 krajinách Európy, konkrétne v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Nórsku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve. Do začiatku mája umrelo v daných krajinách na Covid-19 približne 130-tisíc ľudí. Výskumníci použili model šírenia nákazy na odhadnutie počtu úmrtí v prípade, že by sa obmedzenia nezaviedli.

Podľa výsledkov štúdie by bez zatvárania prevádzok či zákazov vychádzania v daných krajinách do 4. Mája zomrelo 3,2 milióna ľudí. To znamená, že opatrenia zachránili takmer 3,1 milióna životov, z toho 470-tisíc v Spojenom kráľovstve, 690-tisíc vo Francúzsku a 630-tisíc v Taliansku. „Obmedzenia odvrátili milióny úmrtí, ktoré by boli tragické,“ uviedol doktor Seth Flaxmann z Imperial College London.

Ekonomika eurozóny klesla miernejšie

Štatistický úrad Európskej únie Eurostat v utorok uviedol, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny na sezónne upravenej báze klesol v 1. kvartáli medzikvartálne o 3,6 percenta. Pôvodný odhad z 15. mája poukazoval na pokles o 3,8 percenta. Ekonomika celej EÚ klesla o 3,2 percenta, pôvodný odhad hovoril o 3,3-percentnom poklese.

Pre porovnanie, v poslednom štvrťroku minulého roka vzrástla ekonomika eurozóny medzikvartálne o 0,1 percenta. Momentálne čísla znamenajú najväčší prepad ekonomík eurozóny aj EÚ od začiatku evidovania údajov v roku 1995. Pokles nastal v dôsledku karanténnych opatrení zavedených v jednotlivých štátoch na spomalenie šírenia nového koronavírusu.

V medziročnom porovnaní klesla ekonomika eurozóny v 1. štvrťroku o 3,1 percenta a širšej EÚ o 2,6 percenta. V obidvoch prípadoch ide o najvýraznejší medziročný pokles ekonomiky od 3. kvartálu 2009.

Štyri členské štáty EÚ však zaznamenali v 1. štvrťroku medzikvartálny rast. Ide o Írsko (1,2 percenta), Bulharsko a Rumunsko (obidva 0,3 percenta) a Švédsko (0,1 percenta). Naopak, najvýraznejší pokles zaznamenalo Francúzsko, Taliansko (obidva o 5,3 percenta), Španielsko a Slovensko (obidva o 5,2 percenta).

Pre Chauvina stanovili kauciu milión dolárov

Sudkyňa na úvod prvého vypočutia Dereka Chauvina, ktorý je obvinený z vraždy Afroameričana Georga Floyda, stanovila ako podmienku jeho predbežného prepustenia kauciu vo výške jeden milión dolárov.

Expolicajt by tak mohol na svoj rozsudok čakať na slobode, nesmel by však opustiť územie Minnesoty. Zároveň by nemohol pôsobiť ako policajt, kontaktovať Floydovu rodinu a musí odovzdať zbrane, ktoré má v držbe. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.

V prípade ďalších troch policajtov, ktorí sa zúčastnili zásahu proti Floydovi, bola výška kaucie taktiež stanovená na milión dolárov. Ak však akceptujú určité podmienky vrátane zákazu kontaktov s Floydovou rodinou, suma by sa znížila na 750-tisíc dolárov.

Derek Chauvin bol obvinený z vraždy druhého a tretieho stupňa po tom, ako počas zásahu viac ako osem minút kľačal na krku Georga Floyda, čím ho mal usmrtiť. Hrozí mu za to 40, respektíve 25 rokov. Floydov pohreb sa uskutoční v utorok v rodnom meste Houston v štáte Texas.

Do Houstonu prišiel za Floydovou rodinou aj predpokladaný demokratický kandidát na prezidenta Joe Biden. Po stretnutí povedal, že Floydova smrť „zmení svet“ a kritizoval súčasného prezidenta Donalda Trumpa za „opovrhnutiahodné“ poznámky na adresu zosnulého Afroameričana.