5 Top udalostí dňa: Ochota zaočkovať sa stále rastie a Sulík chce čo najskôr otvoriť prevádzky

Slováci sa čoraz viac chcú zaočkovať

Ochota dať sa zaočkovať proti ochoreniu Covid-19 na Slovensku opäť narástla. V januári 2021 bolo očkovaniu pozitívne naklonených 53,2 percenta respondentov, začiatkom februára už 57,3 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos, ktorý bol realizovaný pre Rozhlas a televíziu Slovenska. Zaočkovať by sa častejšie chceli muži. Najvyšší záujem o vakcínu je medzi mladými ľuďmi vo vekovej kategórií 18 až 24 rokov.

Na druhej strane, podiel negatívne naklonených ľudí k očkovaniu je 36,3 percenta, z toho odpoveď „skôr nie“ zvolilo 16,5 percenta respondentov a výhradne negatívny postoj k očkovaniu ich má 19,8 percenta. Nerozhodnutých respondentov bolo 6,3 percenta. Najvyššia ochota nechať sa zaočkovať ostáva aj naďalej v Bratislavskom kraji. Prieskum navyše ukázal, že so zvyšujúcim sa vzdelaním rastie aj ochota nechať sa zaočkovať. 

Odškodniť alebo otvoriť, tvrdí Sulík

Podľa vicepremiéra a ministra hospodárstva Richarda Sulíka je potrebné, aby sa podniky a prevádzky dotknuté pandémiou nového koronavírusu čo najskôr otvorili. V prípade, ak by sa ich otvoriť nepodarilo, deklaroval minister záujem odškodniť ich. R. Sulík informoval, že návrh odškodňovacieho zákona opäť predostrel partnerom a myslí si, že teraz by mohol prejsť. Návrh má zohľadniť aj to, kto už koľko pomoci dostal a vyplácal by sa len rozdiel. R. Sulík však nechcel povedať o návrhu iné bližšie informácie. Tvrdí, že ešte nepoznajú možné výpadky v štátnej kase.

Lockdown podľa ministra zrejme nepriniesol také výsledky, ako sa čakalo. V súvislosti s tým avizoval, že sa pokúsi s odborným tímom pozrieť na možnosti smart aplikácií a sfunkčnenia e-karantény. „Testujeme o život, zistíme denne tisíce ľudí, ktorí sú pozitívni, a potom nijak neriešime, čo sa s nimi deje ďalej, či sú v karanténe, či to niekto kontroluje,“ podotkol minister. 

K. Kičura mieri k slobode

Špecializovaný trestný súd rozhodol, že z vyšetrovacej väzby prepustí obvineného bývalého šéfa Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR Kajetána Kičuru. Stíhaný je za obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku v súbehu s pokračovacím zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti. K. Kičura je vo väzbe od 23. apríla 2020.

Rozhodnutie o prepustení však ešte nie je právoplatné. Prokurátor podal sťažnosť, takže definitívne rozhodnutie padne až na Najvyššom súde SR. Návrh žiadosti o prepustenie odôvodňoval Kičurov obhajca Rastislav Palovič tým, že všetkých ťažiskových svedkov už vypočuli. Skutky, z ktorých je jeho klient obvinený, však nechcel bližšie špecifikovať. Potvrdil však, že K. Kičura vinu stále odmieta. 

Burzové prvenstvo Amsterdamu

Najväčšou akciovou burzou v Európe sa stala amsterdamská, pomohol jej brexit. Podarilo sa jej totiž predstihnúť doteraz kraľujúci Londýn. V januári sa na rôznych holandských obchodných platformách denne zobchodovali akcie v priemere za 9,2 miliardy eur. V porovnaní s decembrom je to viac ako štvornásobok.

Európska únia chce viac obchodov s eurovými aktívami presunúť do Frankfurtu nad Mohanom, Paríža, Amsterdamu a ďalších európskych finančných centier. Snaží sa tým znížiť závislosť finančných služieb od londýnskej City.

Zmeny v prvenstve vyvolal zákaz, ktorý bol uvalený na finančné inštitúcie z EÚ, ktoré obchodujú v Londýne. Brusel totiž neuznal britskú burzu a obchodné platformy ako rovnocenné. Európske banky tak musia od 4. januára s akciami v eurách obchodovať vnútri EÚ. Podľa analytikov by sa však obchod s európskymi akciami mohol do Británie vrátiť.

Brexit bude „bolestivejší“ pre Britániu

Brexit bude Európsku úniu stáť približne 0,5 percenta jej ekonomickej produkcie v nasledujúcich 24 mesiacoch. Uvádza to zimná prognóza Európskej komisie (EK). Británia bude v tomto ťahať za kratší koniec. „V prípade EÚ sa odhaduje, že odchod Spojeného kráľovstva z bloku podľa podmienok dohody o voľnom obchode v priemere vyprodukuje do konca roku 2022 stratu približne 0,5 percenta jej hrubého domáceho produktu (HDP) a v prípade Británie to bude 2,5 percenta HDP,“ uviedla EK.

Komisia pripomenula, že aj keď pri tovare neexistujú žiadne clá ani kvóty, existujú značné necolné prekážky, ktoré vytvárajú obmedzenia pri obchode s tovarom aj so službami. „Stručne povedané, hoci dohoda o voľnom obchode zlepšuje situáciu v porovnaní s výsledkom bez obchodnej dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, nemôže sa priblížiť k výhodám obchodných vzťahov počas členstva v EÚ,“ dodala Komisia.