Matovič vyzýva na verejnú lustráciu

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) v pondelok vyzval verejnosť, aby zhodnotila kandidátov na prednostov okresných úradov (OÚ). Podľa I. Matoviča tzv. „verejná lustrácia“, bude možná pre verejnosť na špeciálne vytvorenom webe. Predmetom výberu bude obsadenie 72 miest prednostov OÚ. Samotné hnutie už zostavilo zoznam okolo 70 mien a umožňuje občanom sa k ním vyjadriť do piatka.

Premiér na pondelkovej tlačovej konferencii zopakoval, že sa začína proces odpolitizovania štátnej správy a jej profesionalizácia. Politicky nominovaný bude podľa neho len šéf úradu, ostatní úradníci sa majú vyberať podľa odbornosti.

„Chcel by som poprosiť ľudí o pomoc, aby v prípade, že majú akékoľvek vedomosti o nejakých skutkoch v minulosti týchto ľudí, najmä ide o morálne prešľapy z minulosti, aby nám na tejto stránke dali vedieť, aby sme sa vyhli prípadným problémom.“ vyhlásil.

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš uviedol, že spolu s poslancami a členmi hnutia vybrali na tieto posty ľudí, na ktorých sa dá spoľahnúť. Zo 70 vybraných nominantov na posty šéfov OÚ má podľa M. Šipoša „každý ôsmy niečo s OĽaNO“.

Zamestnávatelia sú nespokojní s pomocou štátu

Podľa organizácie zamestnávateľov Klub 500 potrebujú podniky zasiahnuté krízou od vlády výraznejšiu pomoc, než dostávali doteraz. Podľa nich, len tak je možné udržať pracovné miesta. Súčasnú výšku príspevkov na zamestnanca považujú len za zlomok osobných nákladov naňho. Zamestnávatelia preto vyjadrili podporu návrhu rezortu práce na úpravu formy štátnej pomoci, ktorá by pomohla ochrániť pracovné miesta.

Vláda vyčlenila v prvom kole 1,2 miliardy eur z eurofondov na boj s koronakrízou. Tieto peniaze sa mali použiť aj na pomoc firmám s cieľom udržania pracovných miesta. Za prvých 100 dní vlády sa z tohto balíka podľa Klubu 500 rozdelilo len necelých 500 miliónov eur.

„Teraz je však potrebné systém prehodnotiť. Je totiž férové, ak by zamestnávatelia, ktorí vyrábajú aj počas mimoriadnej situácie, navyše so stratou, mali možnosť získať vyšší príspevok na zamestnanca, a tým kompenzovať prevádzkové straty vo vyššej miere." vyhlásil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

V súčasnosti môže fungujúca firma, ktorej klesli tržby o 60 percent, získať príspevok na zamestnanca v maximálnej výške 300 eur. Podľa Klubu 500, ktorý združuje firmy s viac ako 500 pracovníkmi, táto suma pokrýva iba necelých 20 percent celkových osobných nákladov.

Šeliga spochybňuje nezaujatosť sudcu Trubana

Podľa podpredsedu Národnej rady SR Juraja Šeligu (Za ľudí), nezávislosť sudcu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Michala Trubana je otázna. Vyhlásil to na pondelkovej tlačovej konferencii na margo oslobodenia z väzby Norberta Bödöra, ktorý figuruje v kauze Dobytkár.

Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) J. Šeliga zaslal list, v ktorom upozorňuje na zmluvu dcéry sudcu s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou (PPA).

Zdôraznil, že v zmysle judikatúry sa má sudca javiť ako nezaujatý a má byť nezaujatý. V súvislosti s osobou M. Trubana poukázal na zmluvu o poskytnutí nenávratného príspevku, ktorú podpísala jeho dcéra s PPA ako konateľka firmy sídliacej v dome sudcu.

Podpredseda Národnej rady taktiež tvrdí, že prokurátor na súde nepodal námietku zaujatosti voči sudcovi Trubanovi, hoci mu to vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry navrhoval. Otázne je podľa neho aj to, prečo na súde nebol dozorujúci prokurátor z kauzy Dobytkár, ani neriešil návrh na väzobné stíhanie, ale robil to prokurátor, ktorý mal službu cez víkend a „nie je tak detailne oboznámený" so spisom.

Maďari veria v koronavírusové sprisahanie

Vyše polovica Maďarov sa domnieva, že nový druh koronavírusu rozšíril niekto vo svete zámerne. Vyplýva to z prieskumu inštitútu Publicus Intézet, ktorého výsledky zverejnil v pondelok denník Népszava.

Konšpiračnú teóriu, že koronavírus mohli vyvinúť v Číne a zámerne ho vypustili do sveta, pripustilo ako možnosť 22 percent opýtaných. Americký biologický útok na Čínu označilo za pravdepodobný scenár 13 percent respondentov.

Medzi možnosti patrilo aj zámerné rozšírenie nákazy za účelom zbaviť sa ťarchy starších ľudí – tento scenár označilo za možný približne 20 percent Maďarov.

Až 72 percent opýtaných uviedlo, že treba rátať s druhou vlnou nákazy, ktorá zrejme príde na jeseň. Okrem toho, viac ako štvrtina Maďarov pocítila zhoršenie ekonomickej situácie.

Sloboda slova na ruský spôsob

Oblastný vojenský súd na zasadnutí v Pskove uznal v pondelok ruskú novinárku Svetlanu Prokopievovú za vinnú zo schvaľovania terorizmu. Podľa súdu sa ho novinárka dopustila, keď vo svojom komentári analyzovala motívy teroristického činu, ktorý sa odohral pred pobočkou ruskej tajnej služby FSB v Archangeľsku.

Súd nariadil novinárke zaplatiť pokutu 500-tisíc rubľov (6 233 eur) a skonfiškoval jej notebook. Podľa rozhodnutia súdu S. Prokopievová nemá zákaz vykonávať profesiu novinárky. Odsúdená po vynesení rozsudku uviedla, že počítala s oslobodzujúcim verdiktom. Proti rozhodnutiu súdu sa mieni odvolať, podobne ako prokurátor.

Vyšetrovanie Svetlany Prokopievovej pre podozrenie zo schvaľovania terorizmu sa začalo po tom, ako vo vysielaní rozhlasovej stanice Echo Moskvy v Pskove komentovala teroristický útok v Archangeľsku spáchaný 17-ročným mladíkom. Novinárka vtedy uviedla, že „štát sám si vychováva“ generáciu občanov, ktorí s ním bojujú.