Matovič nebude žiadať Kollárovo odstúpenie
Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) nebude vyzývať Borisa Kollára (Sme Rodina) na odstúpenie pre podozrenia z plagiátorstva diplomovej práce, do ktorej mal okopírovať celé pasáže z publikácie svojho školiteľa. Podľa vlastných slov nechce ohroziť fungovanie koalície, s Kollárom sa preto stretne a rozhodnutie nechá na ňom. Vyhlásil to na brífingu po stredajšom rokovaní vlády.
Niektorí koaliční politici však boli tvrdší. „Ak sa to potvrdí, nemal by byť predsedom parlamentu,“ uviedol pred rokovaním vlády minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO). Zároveň priznal, že je z informácií sklamaný a bude sa na ne pýtať.
Radšej budú zlodejmi a plagiátormi, než byť bez titulu
Na skorom vysvetlení podozrení trvá aj koaličná strana Za ľudí, ktorá vyhlásila, že ak sa tak nestane, bude trvať na vyvodení politickej zodpovednosti. „Takéto praktiky sem nepatria,“ vyhlásila v mene strany vicepremiérka Veronika Remišová.
Obhajoba Borisa Kollára z utorkového brífingu nestačí ani ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi (SaS), ktorý do Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici, kde Kollár získal titul, vyslal kontrolu. „Budem mať stretnutie s pánom Kollárom, budeme sa rozprávať,“ dodal. Predseda parlamentu sa obhajuje tým, že oficiálny výstup jeho práce z hodnotiaceho testu diplomových prác bol v poriadku.
Vláda schválila Sulíkovo „podnikateľské kilečko“
Vládny kabinet po stredajšom rokovaní s pripomienkami schválil viac ako 100 legislatívnych zmien na odbúranie byrokracie a zlepšenie podnikateľského prostredia. Návrh sa posunie do Národnej rady, ktorá o ňom bude rokovať na najbližšej schôdzi v skrátenom legislatívnom konaní.
Medzi schválených 114 opatrení patria napríklad úprava výšky správnych poplatkov, zníženie nákladov na finančné či energetické audity alebo zrušenie niektorých oznamovacích povinností. Obchodníci, ktorí nepredávajú vážený tovar, nebudú musieť mať na predajni kalibrovanú váhu, ruší sa tiež povinný reklamačný poriadok pre zariadenia spoločného stravovania.
Zvoní šikanovaniu podnikateľov umieračik? Sulík má okrem „kilečka“ aj ďalšie plány
„Celkovo ideme ušetriť podnikateľom viac ako 100 miliónov eur. Ďalších 150 miliónov eur ušetríme bankám zrušením odvodu,“ uviedol na margo efektivity pre ekonomiku štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Ján Oravec (SaS).
V prípade, že parlament balík schváli, začnú opatrenia platiť v niekoľkých termínoch, prvé už od začiatku júla. Druhá várka opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia by mala prísť na jeseň, obsahovať by mala podobné množstvo opatrení, vrátane zrušenia povinných gastrolístkov.
MMF výrazne zhoršil svoje ekonomické prognózy
Ešte v apríli očakával Medzinárodný menový fond (MMF) pokles globálnej ekonomiky o tri percentá, pričom už toto číslo by znamenalo najhlbší globálny prepad za 90 rokov. Dnes však vo svojom aktualizovanom výhľade očakávania ešte zhoršil. Globálne HDP sa má prepadnúť o 4,9 percenta.
Za revíziou predpokladov nadol sú najmä ekonomické dáta, ktoré sa od apríla objavili a poukazujú na ostrý pokles spotreby domácností, čo je na tejto kríze pomerne výnimočné. Ľudia v recesiách väčšinou využijú svoje úspory alebo štátnu pomoc, preto ich spotreba padá proporčne menej ako investície podnikov.
V súčasnosti však ľudia zo strachu z vírusu míňajú menej, zároveň sa uchýlili k „preventívnemu šetreniu“, aby sa pripravili na neistú budúcnosť. MMF tiež varuje, že čím viac firiem v dôsledku protipandemických obmedzení skrachuje, tým dlhšie bude trvať opätovné oživovanie ekonomiky.
Spomedzi 16 krajín, pre ktoré MMF vydáva osobitné prognózy, má najviac poklesnúť Taliansko, Francúzsko, Španielsko či Británia. India, ktorá mala ešte v apríli predpokladaný mierny rast, sa má prepadnúť o 4,5 percenta. Jediná krajina, ktorej HDP má narásť, je Čína, konkrétne o jedno percento.
V Moskve sa uskutočnila vojenská prehliadka
Ani koronavírus a 7 425 nových prípadov (v utorok 23. júna) nezastavilo ruského prezidenta Vladimira Putina v usporiadaní vojenskej prehliadky na počesť 75. výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom na Červenom námestí v Moskve. Pôvodne bola naplánovaná na 9. mája, pandémia nového koronavírusu si však vynútila jej odloženie.
Putin v prejave uviedol, že sovietske vojská niesli hlavnú ťarchu boja proti nacistickému Nemecku a státisíce sovietskych vojakov zaplatili životom za oslobodenie Európy a ukončenie holokaustu. Túto pravdu musí podľa neho Rusko naďalej obhajovať.
Na prehliadke sa zúčastnilo viac než 14-tisíc vojakov a 234 kusov historickej a súčasnej vojenskej techniky. Okrem ruských sa pochodu zúčastnili aj čínski vojaci či jednotky indických Sikhov.
Podľa komentátorov malo podujatie za cieľ vyvolať vlastenecké nadšenie a dôveru voči Putinovi u voličov, ktorí budú zanedlho hlasovať v referende o ústavných zmenách. Ak ich elektorát odobrí, Putin, ktorému v roku 2024 uplynie funkčné obdobie, sa bude môcť stať prezidentom aj na ďalšie dve šesťročné obdobia, čo by mu umožnilo zotrvanie pri moci do roku 2036.
EÚ údajne zvažuje zákaz príletov z USA
Veľvyslanci krajín Európskej únie sa v stredu stretli, aby naplánovali otváranie hraníc s tretími krajinami. Spravodajská stanica CNN s odvolaním na nemenovaných predstaviteľov EÚ uviedla, že zákaz pricestovať má platiť pre krajiny s výrazným výskytom vírusu, medzi ktoré patrí aj Rusko, Brazília či USA, kde evidujú 2,3 milióna nakazených.
Členské štáty sa najprv musí dohodnúť na tom, ako budú posudzovať zdravotnú bezpečnosť jednotlivých krajín, pričom problematická je aj hodnovernosť údajov, ktoré štáty nahlasujú. Ďalšími navrhovanými kritériami sú vzťahy s EÚ či reciprocita, čiže podmienka vzájomného otvorenia hraníc, ktorú zastáva hlavne Francúzsko.
CNN však upozorňuje, že odporúčania Európskej komisie nie sú záväzné a členské krajiny majú právomoc rozhodnúť o otvorení svojich hraníc samy. Koordinované otváranie môže pomôcť naštartovať turizmus, ktorý je dôležitý pre celú európsku ekonomiku. Dnešné správy však môžu zvýšiť politické napätie medzi EÚ a Washingtonom, ktorý v utorok večer oznámil, že zvažuje nové clá na európske tovary.
