Matovičova diplomovka je tiež plagiátom

Poslankyňa, predseda parlamentu, minister, predseda vlády. Zoznam koaličných plagiátorov sa ďalej rozrastá. Po ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi (SaS) najnovšie pribudli podozrenia na podvádzanie pri písaní diplomovej práce voči predsedovi vlády Igorovi Matovičovi (OĽaNO). Podľa informácií Denníka N do svojej diplomovej práce odpísal dve knihy a v roku 1998 ju odovzdal ako svoje dielo.

Premiér študoval na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave v rokoch 1993 až 1998. Do práce s názvom „Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty“ odpísal celé state z práce ekonómov Pavla Kárásza st., Pavla Kárásza ml. a Juraja Renčka, ktorá má rovnaký názov.

Na tieto podozrenia reagoval premiér prekvapivo alibisticky. Na sociálnej sieti napísal, že pokiaľ je to pravda, tak je zlodejom a určite to nie je na chválu. Svoj titul vraj verejne nepoužíva, pretože posledné dva roky na vysokej škole zanedbával štúdium kvôli podnikaniu.

Zároveň sa ospravedlnil študentom, ktorí vyštudovali vysokú školu bez podvádzania. Odstúpi vraj až potom, ako splní všetko, čo ľuďom pred voľbami sľúbil. Chyby v diplomovke si vraj kontrolovať nebude, keďže sa do nej už nikdy nechce pozrieť.

OĽaNO podľa partnerov porušilo koaličnú dohodu

Skupina 17 poslancov z klubu OĽaNO v stredu večer hlasovala za návrh zákona proti interupciám z dielne kotlebovcov. Zástupcovia koaličných strán SaS a Za ľudí tento krok ostro kritizujú, keďže ním podľa nich došlo k porušeniu koaličnej zmluvy.

„Podpora návrhu z opozície bez toho, že by bola dohoda celej koalície, je porušením koaličnej zmluvy,“ uviedla po hlasovaní predsedníčka poslaneckého klubu Za ľudí Jana Žitňanská. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš svojich kolegov bránil tým, že išlo o ich individuálny názor, nie o koordinovaný postup prerokovaný v rámci strany.

Ondrej Dostál (SaS) na to reagoval tým, že podľa tohto výkladu môžu všetci poslanci SaS hlasovať za opozičné návrhy aj bez rokovania s koalíciou, čo je neakceptovateľné. Šipoš si však stojí za tým, že ústava poslancom umožňuje hlasovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a on z toho nebude robiť drámu. Dodal, že strana dopredu vedela, že väčšina poslancov za návrh nezahlasuje.

S kotlebovcami hlasoval aj poslanec Sme rodina Jozef Lukáč. „Možno bude dobré, keď sa na to koaličnej rade otvorí, aby sme do budúcna predchádzali zbytočným problémom,“ povedal s tým, že si nemyslí, že došlo k porušeniu koaličnej zmluvy. Zároveň tvrdí, že s extrémistami o hlasovaní nerokoval.

Heger chce zaviesť výdavkové stropy

Frázu „špajza je prázdna“ používal minister financií Eduard Heger (OĽaNO) od svojho nástupu do funkcie pomerne často. Narážal tým na nepriaznivý stav verejných financií, keďže sa ani v hospodársky priaznivých rokoch opakovane nepodarilo dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a znižovať dlh. Tento problém chce minister riešiť zavedením výdavkových stropov.

Uplatnené majú byť od roku 2022. „Na každý rok bude stanovená suma výdavkov, ktoré bude musieť vláda naplniť, ak prídu do ekonomiky časy, že bude štát generovať väčšie príjmy, tak všetky príjmy navyše sa odložia na horšie časy,“ vysvetlil Heger. Zároveň vyčíslil, že v prípade takéhoto šetrenia v minulosti mohol byť verejný dlh v roku 2018 41,2 percenta namiesto 49,4.

V časoch ekonomických šokov bude tieto stropy možné „vypnúť“. Ako pozitívny príklad uviedol minister Švédsko, ktoré od zavedenia výdavkových stropov znížilo svoj pôvodne 70-percentný dlh (voči HDP) na polovicu. Ministerstvo financií očakáva, že hrubý domáci produkt tento rok poklesne o 9,8 percenta.

Dohoda EÚ s USA o osobných údajoch je neplatná

Súdny dvor Európskej únie vo štvrtok zrušil platnosť dohody, podľa ktorej mohli spoločnosti prenášať osobné údaje európskych občanov do Spojených štátov. Dohoda sa týka približne 5-tisíc firiem, z ktorých väčšina sú malé a stredné podniky a start-upy.

Rakúsky právnik Max Schrems, ktorý dohodu legálne napadol, to nazval veľkým víťazstvom pre súkromie. Americké bezpečnostné zákony totiž podľa neho dostatočne neochraňovali dáta európskych občanov pred očami vlády. „Je jasné, že Spojené štáty budú musieť seriózne zreformovať svoje sledovacie zákony, ak sa ich firmy naďalej chcú podieľať na európskom trhu,“ povedal.

Rozhodnutie súdu však neznamená, že prenos dát sa zastaví, firmy iba budú musieť podpísať štandardné kontrakty, ktoré sa vyžadujú od firiem z ostatných krajín, pričom prenos bude podrobený prísnejšej kontrole.

 Americká vláda dúfa, že sa podarí obmedziť negatívne dôsledky pre transatlantický obchod v objeme 7,1 miliardy. Právnici to označili za obchodnú vojnu so súkromím, keďže EÚ vyjadrila nedôveru americkým bezpečnostným štandardom.

Twitter čelil najväčšiemu útoku vo svojej histórii

Zatiaľ neznámi páchatelia napadli na Twitteri účty známych osobností, medzi ktoré patril americký exprezident Barack Obama, súčasný kandidát Joe Biden, šéf Amazonu Jeff Bezos či podnikateľ Elon Musk. Útočníci získali kontrolu hnad účtami a zverejnili na nich statusy, v ktorých žiadali platbu 1 000 dolárov v bitcoinoch.

Odborníkov prekvapil rozsah a spôsob, akým bol útok vykonaný. Hackeri podľa Twitteru získali prístupové heslá niektorých zamestnancov, čo im umožnilo kontrolovať účty celebrít. Verejné záznamy blockchainu ukazujú, že útočníci už dostali na anonymný účet platby v kryptomene v hodnote viac ako 120-tisíc dolárov.

Experti na základe útoku spochybňujú zabezpečenie platformy, čo je nebezpečné najmä vzhľadom na blížiace sa voľby v Spojených štátoch. Je podľa nich evidentné, že firma nerobí dosť pre to, aby sa sama chránila. V reakcii na útok Twitter odstránil niektoré falošné príspevky, keď sa však stále objavovali ďalšie, firma sa rozhodla niektoré účty odpojiť a úplne vyradiť z prevádzky.