Hrdý Matovič nepožiadal koalíciu o podporu

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) bude po prvý raz od nástupu do funkcie čeliť odvolávaniu. Mimoriadna schôdza s návrhom na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády sa začne vo štvrtok o 10:00 h.

V stredu na tlačovej konferencií predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) deklaroval, že ak ho poslanci Národnej rady na mimoriadnej schôdzi odvolajú, odíde z funkcie predsedu hnutia a z politiky. Zároveň vyhlásil, že koaliční poslanci majú voľné ruky pri hlasovaní o dôvere premiérovi, čo povedal aj svojim koaličným partnerom. Vyhlásil, že prípadný podvod pri svojej diplomovej práci spáchal nevedome, pretože si bol istý, že v nej správne citoval zdroje.

Návrh na odvolávanie premiéra podpísalo 37 opozičných poslancov, potrebných bolo aspoň 30 podpisov. Predseda Smeru-SD Robert Fico vyhlásil, že neplánujú robiť z odvolávania cirkus a chcú štandardnú diskusiu v pléne. Podobný úmysel avizovali aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho.

Poslanci OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí deklarovali, že premiéra a vládu podporia. Podľa koaličných poslaneckých klubov nebudú koaliční poslanci robiť obštrukcie a umožnia štandardný priebeh schôdze.

Miliardová reforma podľa Richarda Sulíka

Podľa šéfa rezortu hospodárstva Richarda Sulíka miliardy, ktoré Slovensko dostane po dohode lídrov členských štátov od Európskej únie, neprídu na striebornej tácke. Uviedol to v stredu na spoločnej tlačovej konferencii s expertom na eurofondy Jánom Rudolfom.

Rezort hospodárstva upozornil, že v národnom pláne obnovy, ktorý musí vláda vypracovať do 15. októbra, by mali byť len veľké projekty, do ktorých sa zapojí celá krajina. Financované z fondu obnovy by mohli byť napríklad výstavba optickej siete či kanalizácie v obciach.

Ako upriamil pozornosť Ján Rudolf, jedným z veľkých projektov by mohlo byť aj zhodnocovanie odpadu. „Európska komisia nám vyčíta, že máme nízku mieru separácie, recyklácie a zhodnocovania odpadu, tak Slovenská republika si povie, že ideme investovať miliardy eur do riešenia otázky zhodnocovania odpadu,“ zdôraznil expert.

Podľa Richarda Sulíka potrebné sú aj investície do cestnej a železničnej infraštruktúry, ale aj do reformy verejnej správy. Financovaná z dodatočného balíka európskych peňazí by mohla byť aj tranzícia k bezuhlíkovej ekonomike a zásadná reforma odvodov a sociálnych dávok.

Europarlament chce pozmeniť dohodnutý balík

Predseda Európskeho parlamentu David Sassoli v stredu vyhlásil, že Európsky parlament automaticky neschváli dohodu lídrov Európskej únie o masívnom balíku stimulov na boj proti dôsledkom pandémie nového koronavírusu. Predseda europarlamentu taktiež avizoval, že sa pokúsi zvrátiť rozhodnutie o znížení rozpočtu na výskum a naviazať vyplatenie prostriedkov z fondu na dodržiavanie princípu právneho štátu.

Napriek tomu, že D. Sassoli privítal dohodu o fonde obnovy vo výške 750 miliárd eur, avizoval, že poslanci chcú pozmeniť návrh rozpočtu EÚ vo výške 1,1 bilióna eur.

„Návrh je na stole, ale chceli by sme ho vylepšiť predovšetkým tým, že sa pokúsime dať odpovede na niektoré škrty, ktoré považujeme za neopodstatnené," povedal na tlačovej konferencii deň po tom, ako lídri EÚ uzavreli dohodu.

Podľa pravidiel EÚ musí obrovský finančný balík schváliť aj Európsky parlament.

Dlhá cesta k nemeckému zotaveniu

Nemeckému trhu práce potrvá najmenej tri roky, kým sa zotaví z následkov pandémie koronavírusu. Vyhlásil to v stredu šéf nemeckého spolkového úradu práce Detlef Scheele. „Určite to bude trvať do konca roku 2022 alebo 2023, kým sa vrátime k normálnym úrovniam,“ povedal D. Scheele. Miera nezamestnanosti v Nemecku dosiahla v júni rekordnú úroveň 6,2 percenta.

Šéf úradu práce taktiež uviedol, že súčasná hospodárska kríza je skôr spojená s koronavírusom než s hospodárskymi alebo štrukturálnymi dôvodmi. Podľa neho, oživenie sa môže začať, len čo sa určité faktory začnú vyvíjať správnym smerom.

Odmietol tiež obavy, že vládny program podpory pracovných miest, tzv. kurzarbeit, teda príspevok štátu na mzdy zamestnancov iba oddiali prepúšťanie a dokonca aj platobnú neschopnosť firiem. Uviedol, že krátkodobá práca funguje, pričom použil oficiálny termín pre tento program.

Modernisti protestujú proti búraniu Istropolisu

Zbúraním Domu odborov Istropolis na bratislavskom Trnavskom mýte príde Bratislava i Slovensko o jedno z najvýznamnejších diel povojnovej moderny, vysoko hodnotené v odborných kruhoch, doma, ale aj v zahraničí. Tvrdí to organizácia DOCOMOMO Slovensko, ktorá je súčasťou medzinárodného združenia odborníkov zaoberajúcich sa výskumom a ochranou moderného architektonického dedičstva.

DOCOMOMO Slovensko preto adresovalo otvorený list ministerke kultúry Natálii Milanovej (OĽaNO), primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi a starostovi bratislavskej mestskej časti Nové Mesto Rudolfovi Kusému. Organizácia v ňom vyjadrila znepokojenie nad tým, že developer plánuje celý komplex zbúrať a nahradiť novou štruktúrou určenou na súkromné komerčné účely.

„Prezentovaná stavba kongresového centra a transfer niekoľkých umeleckých diel či interiérových detailov do novostavby je slabou náhradou za stratu výnimočného architektonicko-výtvarného celku s nespornými historickými hodnotami,“ uviedla v liste predsedníčka DOCOMOMO Slovensko Henrieta Moravčíková.

Na mieste súčasného domu odborov na bratislavskom Trnavskom mýte by mohol v budúcnosti vyrásť projekt Nový Istropolis. Do lokality má priniesť moderné multifunkčné kultúrno-spoločenské centrum s kapacitou tritisíc miest na sedenie. Popritom tam majú byť postavené administratívne budovy, rezidencie či hotel.