Ex-agent Kyselica končí na ministerstve vnútra

Premiér Igor Matovič na Facebooku oznámil, že štátny tajomník ministerstva vnútra Lukáš Kyselica odstúpi zo svojej funkcie. Urobí tak v reakcii na medializované informácie o tom, že do NRSR kandidoval ako príslušník Vojenského spravodajstva.

„Lukáš Kyselica nám včera oznámil, že sa rozhodol odísť z postu štátneho tajomníka na Ministerstve vnútra. Dohodli sme sa, že si to môže ešte dodnes prípadne rozmyslieť. Nerozmyslel,“ napísal na sociálnej sieti Matovič.

Kyselicu medzitým na vyvodenie osobnej zodpovednosti vyzval opozičný Smer-SD aj podpredseda parlamentu Juraj Šeliga. Podľa Smeru mala celá kauza hlbší význam a premiér Matovič sa ňou snažil nastaviť precedens pre rozklad bezpečnostných zložiek. Zároveň ju prirovnal k americkému škandálu označením „Kyselica-gate“.

Matovič má opačný názor, Kyselicu označil za hrdinu, keďže ho pred voľbami údajne chceli zneužiť na rozklad hnutia OĽaNO, čo sa im ale nepodarilo. Podľa predsedu OĽaNO sú za tým ľudia blízki expremiérovi Petrovi Pellegrinimu. Kyselica mal v tajnej službe pôsobiť do 19. marca 2020, pričom o tom nemali vedieť ani členovia hnutia OĽaNO, ktoré ho umiestnilo na tretie miesto svojej kandidátky.

Hlas vyzval vládu na odškodnenie miest a obcí

Pellegrini by sociálnu politiku robil inak. Vznikajúca strana Hlas – sociálna demokracia vyzvala vládu, aby jednorazovo odškodnila mestá a obce a vyrovnala tak výpadok v podielových daniach. Vláda by na to mala v rozpočte nájsť približne 300 miliónov eur.

Ak to Matovičov kabinet neurobí, hlasisti budú hľadať spôsob, ako ich k tomu zaviazať v parlamente cez uznesenie alebo návrh zákona. Pellegrini na tlačovej konferencii uviedol, že pokiaľ bola koalícia ochotná rapídne navýšiť štátny dlh a zároveň bude disponovať miliardami z Európskej únie, tak nerozumie, prečo nie je ochotná pomôcť mestám a obciam.

Minister financií pred časom uviedol, že samosprávam vedia pomôcť formou pôžičiek, ktoré by ale museli minúť do konca roka. Pellegrini tento postoj považuje za nemorálny a amatérsky, keďže samosprávy sú najbližšie k potrebám bežných ľudí. Mestá a obce podľa neho upozornili, že nebudú schopné udržať úroveň poskytovaných služieb.

Pellegrini tiež kritizoval sociálny balíček, ktorý pred časom predstavila vládna koalícia. Politiky ako MHD zadarmo a daňový bonus podľa neho opäť finančne zaťažia samosprávy. „Je to opäť sociálny balíček, ktorý presúva ťarchu na plecia samosprávy. Daňový bonus je niečo, čo bude znižovať výnos z daní fyzických osôb,“ povedal.

ECB predĺžila odporúčanie nevyplácať dividendy

Európska centrálna banka (ECB) v utorok predĺžila výzvu na zastavenie vyplácania dividend a spätného odkupu akcií komerčnými bankami v eurozóne. Banky majú tiež byť „extrémne umiernené“ aj pri vyplácaní odmien. Predchádzajúca výzva odporúčala zastaviť takéto platby do konca októbra 2020, opatrenie je podľa vyhlásenia centrálnej banky dočasné a výnimočné.

Komerčné banky pod dohľadom ECB budú tiež môcť porušiť limity pre výšku likvidity do konca budúceho roka. Cieľom týchto krokov má byť zabezpečenie dostatočných rezerv na absorbovanie strát v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu, aby banky aj naďalej poskytovali úvery reálnej ekonomike, ktorá prechádza hospodárskou krízou.

Prípadnú druhú vlnu nákazy banky v eurozóne podľa ECB ustoja, príslušné úrady však majú byť pripravené zasiahnuť, aby nenastala úverová kríza. Vyhlásenie ECB prišlo v rovnaký deň ako oznámenie Bank of England, že zváži predĺženie pozastavenia platieb, ako sú dividendy, do konca roka.

Rozhodnutie centrálnej banky sklamalo niekoľko európskych bánk, vrátane BNP Paribas. Tie totiž lobujú za obnovenie vyplácania dividend, keďže sa snažia zvyšovať ceny svojich akcií.

Koronakríza pripravila turizmus o 320 miliárd dolárov

Kríza vyvolaná pandémiou nového koronavírusu pripravila svetový cestovný ruch v období medzi januárom a májom o tržby v hodnote 320 miliárd dolárov (272 miliárd eur). Vyplýva to z komplexného pohľadu na vplyv pandémie na počty turistov a stratené príjmy, ktorý vypracovala Svetová organizácia OSN pre cestovný ruch (UNWTO).

Z analýzy vyplýva, že zavedenie blokád v súvislosti s pandémiou znížilo počet príchodov turistov od januára do mája 2020 medziročne o 56 percent. V máji dokonca koronavírus znížil turistický ruch o 98 percent. Za celé obdobie tak pandémia „vymazala“ 300 miliónov turistov a s nimi tržby v hodnote 320 miliárd dolárov.

Ide o trojnásobok straty, ktorú turizmus zaznamenal počas globálnej hospodárskej krízy v roku 2009. Podľa UNWTO tieto údaje ukazujú dôležitosť opätovného reštartovania cestovného ruchu, keď to bude bezpečné. Zároveň informuje o postupnom obrate tohto trendu na severnej pologuli, najmä v rámci Európskej únie. Väčšina expertov však neočakáva, že sa medzinárodný turizmus zotaví skôr ako do druhej polovice roku 2021.

Čína zruší dohody Hongkongu o vydávaní osôb

Čína zruší dohody o vydávaní osôb, ktoré Hongkong uzavrel s Kanadou, Austráliou a Britániou. Čínske ministerstvo zahraničných vecí tak urobilo v reakcií na podobné kroky zmienených krajín, ktoré extradičné dohody s poloautonómnym územím zrušili kvôli prijatiu kontroverzného bezpečnostného zákona.

Čína zároveň tieto krajiny obvinila z politizovania spolupráce v oblasti súdnictva, čo podľa nich značne poškodilo základy tejto kooperácie. Hovorca hongkongskej vlády vyjadril súhlas s Čínou a označil kroky zahraničia za „hrubý zásah do vnútorných záležitostí Číny a porušenie medzinárodného práva“.

Západné krajiny od prijatia bezpečnostného zákona prijali niekoľko odvetných opatrení, ktoré pobúrili Čínu. Spojené štáty zrušili špeciálne postavenie Hongkongu v rámci obchodu, EÚ začala obmedzovať exporty technológií do ostrovnej oblasti a Londýn s Canberrou avizovali zjednodušenie nadobudnutia občianstva pre občanov Hongkongu, ktorí sa rozhodnú emigrovať.

Čína bezpečnostný zákon naďalej obhajuje a považuje ho za nevyhnutný pre opätovné nastolenie poriadku v oblasti, ktorou sa minulý rok prehnala vlna prodemokratických protestov.